• ARCHÍV ČLÁNKOV

        • Snehová kráľovná za oponou

        • 08.11.2014 16:17
        • Dosky, ktoré znamenajú svet. Snáď nijako bližšie netreba predstavovať túto starú známu vetu. Dôležité je ale v súvislosti s ňou pretlmočiť očakávania a radosť tých žiakov ZŠ na Komenského 23 v Bardejove, ktorí mali v stredu 1. októbra 2014 k prešovským doskám Divadla Jonáša Záborského v Prešove a hlavným aktérom divadelného predstavenia Snehová kráľovná možnosť vzhliadnuť.  V zajatí snehu pritom vôbec nemrzli,  ale naopak,  humorom a groteskou sa poriadne rozohriali. 
        • Hlavní hrdinovia známeho príbehu, v ktorom sa skutočná dejová línia odvíja v istom napätí a strachu, príznačnom pre Andersena, v inovovanom stvárnení režiséra Michala Náhlika, putujú jagavou Porcelániou vtipom a smiechom. Celou výpravou sprevádza prítomných doktor Christensen, svetoznámy bádateľ, všeumelec, deťom známy predovšetkým ako majiteľ monštruózneho obludária. Farebné kostýmy, nádherné živé scény, deti hneď v prvých sekundách nalodili  na vlnu príbehu Kaya a Gerdy, príbehu tak trochu popleteného, primerane vzdelávacieho a vysoko odľahčeného. Veď, vedeli ste, že jedným z dôvodov únosu Kaya bol aj ten, že bol rozmaznaný? 

          Určite to mnohí, vrátane žiakov z tried pre intelektovo-nadané deti z radov tretiakov a štvrtákov ani len netušili. Jediné, čo tieto dve skupiny nadšencov divadla možno šípili, bol fakt, že po spadnutí opony a záverečného búrlivého potlesku sa na nich, či skôr pre nich, čosi chystá. Zmena trasy východu na čele s hlavnou pani uvádzačkou ich tušenie už iba potvrdilo a prenieslo ich do celkom iného sveta – do sveta za oponou. V tomto svete cestičiek a rekvizít nás už čakala Gerda. Lepšie povedané, výzorom to stále bola Gerda, ale osobnostne to už bola mladá talentovaná herečka Slávka Fulínová. Už nehľadala Kaya, ale trpezlivo odpovedala na otázky možno budúcich hercov alebo režisérov, ktorých, ak sa aj nádejali, že herectvom učenie končí, veľmi nepotešila. Denno-denné učenie sa nových textov scenára je totiž súčasťou každého dňa, piatku i sviatku a pri šiestich divadelných predstaveniach, ktoré herečka hrá, o veľkolepom oddychu nemôže byť reči. Navyše, popri pravidelných nácvikoch, ktorých výsledkom je pre diváka „uveriteľné“ predstavenie postavené na reálnych emóciách a plnom precítení postavy, herectvo naozaj nie je prechádzka ružovou záhradou. A ak chce herec podať spolu so svojimi kolegami čo najlepší výkon, musí vždy počúvať pána režiséra, čo Slávka pekne prirovnala k práci v škole, kde pre dosiahnutie tých najlepších výsledkov je tiež dôležité rešpektovať učiteľa. Zároveň prezradila, že v prešovskom divadle pôsobí iba deväť mesiacov, pretože donedávna mala svoje hlavné angažmá v Spišskom divadle.  No a keď sa vo svojich hereckých myšlienkách z Gerdy, aztéckej bohyne či Anny Chapmanovej prevtelila do postavy žiačky základnej školy, skonštatovala, že hybnou silou celého jej vcelku náročného, no nádherného povolania boli hodiny divadelno-dramatického krúžku, ktoré boli súčasťou Slávkinho detského sveta i sna. Aj vďaka nim dnes v Prešove účinkuje v takých inscenáciách ako Sherlock Holmes, Obchod na Korze, Pokrvní bratia či Amadeus.

          A to, koľko zo svojho hereckého i osobného poodhalenia preniesla táto milá a  talentovaná herečka aj na našich Mudrlantov a Rozumbrady, ukáže až čas. Netreba však zabúdať, že akýkoľvek talent, je len desať percent úspechu. Všetko ostatné už spočíva v našej pracovitosti, trpezlivosti a pevnej vôli, akúkoľvek profesiu si už cestou životom zvolíme.    

          PaedDr. Andrea Tribusová, PhD.

        • Naspäť na zoznam článkov