ARCHÍV ČLÁNKOV

 

V Tatranskej Lomnici nás prekvapila nádherná modrá obloha a taký zdravý vzduch, že sme ani nepostrehli, kde zaparkoval náš šofér mikrobus. Výhľad na Lomnický štít bol neopakovateľný, preto sme všetko zvečnili spolu s úsmevmi. Múzeum Tanapu sme si prezreli už oveľa sústredenejšie, poznatky zo školy boli zrazu spolu s filmom a exponátmi konečne úplne pochopené. Aj keď sme tu poniektorí už boli, predsa sme si naposledy nestihli všimnúť všetky detaily. Prechádzka očarujúcou tatranskou prírodou pôsobila na naše školopovinné dušičky ako balzam. V parku sme síce skonzumovali domácu stravu, no nestačilo to. Všetko zrazu chutilo úplne inak a nedalo sa nekúpiť langoše. Vysmiali sme sa a vyrozprávali naozaj dosýta. Veď na dobrý výlet stačí tak málo: dobrá nálada a dobrí spolužiaci. Z tejto destinácie sme sa presunuli do Spišskej Belej, kde sme si prezreli kaštieľ Strážky. Hlavný vchod bol kvôli rekonštrukcii uzavretý, no nás to len potešilo, pretože sme sa prešli nádherným Anglickým parkom, ktorý je súčasťou areálu kaštieľa. Sprievodca nás uviedol do prvej miestnosti na prízemí a jeho rozprávanie naozaj miestami vyrážalo dych. Spoznali sme množstvo životných osudov tých, ktorí v kaštieli bývali, prezreli sme si jednotlivé salóny s  kolekciou nábytku z obdobia Empír, obdivovali sme jedinečné originály mnohých autorov, no najmä tie od Ladislava Mednyánszkeho. Dokonca nám s prižmúrením oka bolo dovolené zahrať si na krídle z 18. storočia. Katka a Maťa sa preto postarali o mini koncert, ktorý nás osviežil a potešil. V knižnici z obdobia humanizmu bolo veľké množstvo kníh. Keď sme ich napočítali 8 000, rozlúčili sme sa s grófstvom a nasadli do koča (nášho mikrobusu). Do Starej Ľubovne sme tentoraz nešli kvôli hradu, ale nákupom pod hradom. Mali všetko, preto sme minuli naozaj všetko.

Niekto by povedal, že sme po takomto vyčerpávajúcom dni v autobuse cestou domov spali. Ale kdeže! Veď my sme predsa načerpali nové sily! Všetkých kamarátom v škole prajeme vynikajúce vysvedčenie a krásne prázdniny.