• Špeciálny pedagóg

          • Pripravenosť na školu



          • Pripravenosť na školu:

            Zaujíma vás ako pripraviť dieťa do školy? Zapadádieťa do tabuliek školskej pripravenosti? Čo môžeme ako rodičia vylepšiť a na čo nemáme zabudnúť predtým, než pôjde dieťa do školy? V čom máme jeho vývoj podporovať, akým smerom sa máme pri príprave uberať?

            Základné vedomosti:

            • poznať svoje meno, priezvisko, adresu bydliska, členov rodiny a ich zamestnanie, 
            • orientovať sa v okolí domu a v okolí školy (poznať cestu do/zo školy, domov),
            • poznať základné pravidlá cestnej premávky (dopravné značky, signály pre chodcov),
            • poznať známe profesie a činnosti dospelých a stroje alebo náradia, ktoré sa používajú pri práci, poznať a pomenovať bežné domáce práce,
            • vedieť pomenovať bežné predmety, ich vlastnosti (farby, tvar, veľkosť, materiál),
            • poznať základné a rozlišovať doplnkové farby,
            • poznávanie prírody živej i neživej: pomenovať kvety, kry, stromy, zeleninu, ovocie, zvieratá, poznať znaky ročných období, rozpoznávať časti dňa, postupne aj dni v týždni, poznať základné prírodné zákonitosti, vlastnosti piesku, kameňa, hliny, vody,
            • správanie: vedieť sa správať v prírode, šetrne zaobchádzať s predmetmi
            • človek: poznať a pomenovať časti tela, zmyslové orgány, zásady starostlivosti o zdravie.


             

            Okrem vedomostí:

            Hygienické návyky

            • použitie WC, umývanie rúk, zubov, používanie vreckovky,...
            • Samostatnosť
            • obliekať a jesť samostatne, schopnosť udržiavať poriadok na svojom mieste,..
            • Komunikácia
            • hovoriť zrozumiteľne, jasne, používať jednoduché slová, rozumieť hovorenému slovu, chápať slovné pokyny,...
            • Sociálne návyky
            • zdvorilé a slušné správanie (vedieť pozdraviť, poprosiť, poďakovať, osloviť), žiť v kolektíve
            • Zručnosť
            • kresliť (správne držanie ceruzky).


            Ako ich dieťa získa?

            Malé dieťa poznáva svet najmä za pomoci zmyslov, podľa hesla „stokrát lepšie vidieť ako poč.“ Dieťa sa učí“ predovšetkým na základe praktickej skúsenosti, vlastného skúmania a experimentovania.

            Poznatky a návyky, ktoré dieťa nadobudne v predškolskom veku sú základom pre jeho ďalší rozvoj a štúdium. Nestačí však vyzbrojiť dieťa do školy len vedomosťami, nezabúdajme na láskavú a chápajúcu výchovu.


             

            RODIČOM PRVÁKOV

            Začiatok školskej dochádzky a fakt ako sa dieťa dokáže novým podmienkam prispôsobiť je akýmsi ukazovateľom pripravenosti dieťa na školskú dochádzku. Pre prváčika je nástup do školy často veľmi stresujúcou udalosťou. Dostáva sa do neznámeho prostredia a nevie, čo môže očakávať. Aj napriek tomu, že sa do školy pripravuje už veľmi dlhú dobu pred prvým septembrom a teší sa na školskú tašku a všetky tie vecičky, ktoré mu „museli“ rodičia nakúpiť, je predsa len tento deň niečím výnimočný  a hlavnú úlohu v ňom hrá on sám.

            Všetka pozornosť rodiny je venovaná jemu, čo by ho na jednej strane malo tešiť, ale pri neustálom pripomínaní, aký dôležitý a významný deň ho čaká, sa malému žiačikovi môžu podlomiť kolená. Zmena prostredia, zmena učiteľov, zmena kamarátov a pribúdajúce povinnosti, to všetko je pre začínajúceho žiaka príliš veľká záťaž. Dieťa sa musí prispôsobiť novým pravidlám, musí sa nauč veľa nových poznatkov. Malo by byť disciplinovanejšie, už nemá toľko času na oddych a relax ako v materskej škole. Práve preto nie všetci prváci sú schopní tieto nároky, ktoré sú  na nich kladené v prvej triede, zvládať bez problémov.


             

            Čo čaká prváka:

            •  zmena prostredia
            •  zmena pedagógov a vychovávateľov
            •  strach z nepoznaného (či sa môže prihlásiť, vzdialiť na toaletu, vysloviť svoj názor, posťažovať sa, ak mu bolo ublížené, či zvládne dané úlohy, či si nájde priateľov, aká bude pani učiteľka, či sa bude môcť ešte hrať a pod.)
            •  strata kamarátov, ktorí nemusia spolu s ním nastúpiť do tej istej základnej školy
            •  nové náročnejšie povinnosti (napríklad písanie domácich úloh)
            •  zmena denného režimu (strata času na oddych - poobedný spánok)
            •  prispôsobenie sa školským pravidlám, systému a požiadavkám (hlásenie sa, čakanie na vyvolanie, systém aktívnej pozornosti počas hodiny a čas oddychu počas prestávky a pod)
            •  zmena sústredenia pozornosti (dieťa musí byť disciplinovanejšie, musí pozornosť sústrediť na učiteľa, reagovať na otázky, ktoré sú mu kladené, spoznávať a uč sa nové poznatky),...
            •  vydržať sústredene sedieť 45 minút
            •  hodnotenie jeho výkonov, na ktoré nemuselo byť dieťa zvyknuté
            •  dieťa sa musí nauč byť sebestačné, organizovať si samo čas (čas zjesť desiatu cez prestávku, pripraviť si pomôcky a pod.)



             

            Čo by mal urobiť rodič

            •  je dôležité vysvetliť dieťu, čo sa od neho v škole bude očakávať, aké budú jeho povinnosti, ešte pred nástupom do školy
            •  povzbudzovať dieťa, poukázať na kladné stránky osobnosti dieťa, na to, čo už zvládlo a dokázalo
            •  byť trpezlivým. Dieťu môžu ísť prvé dni domáce úlohy veľmi ťažko, nedokáže sústredene sedieť. Celý deň sedelo v škole a muselo byť pozorné a môže byť nervózne z toho, že to isté musí robiť i doma
            •  pozitívne motivovať, vyzdvihnúť dobré veci, napríklad, čo všetko sa dieťa v škole naučí, že spozná nových priateľov, bude mať určité výhody a pod.
            • rozprávať sa s dieťom, ako sa mu v škole páčilo, prípadne nepáčilo. Je dôležité, aby dieťa cítilo v rodičoch oporu, aby vedelo, že nech by malo akýkoľvek problém, môže sa na nich obrátiť a že na nové, preň momentálne ťažké povinnosti, nie je úplne samo
            •  v prípade, že sa dieťa začne chodenia do školy obávať, je potrebné zistiť hneď,      v čom je problém a čoho sa dieťa bojí. Nemusí totiž zákonite ísť o závažný problém, ako je napríklad šikanovanie, ale môže sa jednať o nedorozumenie alebo iný menší problém, ktorý je možné vyriešiť chápavým rozhovorom            s dieťom alebo triednym učiteľom
            • nástup dieťa do školy je zmenou i pre samotných rodičov, dieťa má nové povinnosti (napríklad domáce úlohy), ktoré menia režim a voľný čas  i v rodine
            •  rodič by nemal nahlas hovoriť o svojich obavách a negatívnych skúsenostiach      so školou. Nemal by pred dieťom hovoriť o obmedzovaní a trestoch (Výhražné vyjadrenia typu – Však počkaj, v škole ťa už naučia)
            • nestrašiť dieťa príliš ťažkými a nezvládnuteľnými úlohami, ktorého ho čakajú
            •  rodič by mal dieťu dopriať i čas na hru a oddych. Dieťa môže mať strach             i z pocitu, že už sa nikdy nebude môcť hrať, preto je dôležité vysvetliť mu, že      i napriek tomu, že má už určité povinnosti, ktoré si musí plniť, čas na hru bude mať vždy, keď si svoje úlohy splní. Nie je vhodné, aby dieťa, ktorému domáce úlohy zaberú veľa času, bolo hneď po ich napísaní poslané do postele a nemalo tak čas na vlastné aktivity, fantáziu, odreagovanie a hru
            •  rodič by si mal nájsť čas na spoločnú aktivitu s dieťom (vychádzky, šport a pod.)
            • nebáť sa prípadného psychologického vyšetrenia, môže dieťu len pomôcť a včas zistiť, či je dieťa na školu pripravené
            •  pomôcť dieťu v prvých dňoch systematickému spôsobu učenia a príprave na vyučovanie. Nauč dieťa písať hneď na prvý krát správne
            •  rodič by mal dieťu prekontrolovať domáce úlohy, nemal by sa spoliehať na to, že keď dieťa príde zo školy a povie, že domáce úlohy nedostali, tak to tak aj naozaj je. Neznamená to však, že rodič nemá svojmu dieťu dôverovať, ale vhodné je si veci overiť, napríklad netreba zabúdať i na pravidelné, teda denné kontroly žiackej knižky a zrkadielka. Môže tam byť dôležitý odkaz od triednej učiteľky, na ktorý dieťa zabudlo.
            • rodič by mal dieťu zabezpeč i mimoškolskú aktivitu, aby sa dieťa dokázalo od svojich povinností odpútať a rozptýliť. Je dobré, ak si dieťa samo povie, čo ho zaujíma a čomu by sa chcelo venovať. Rodič môže dať dieťa i na dva krúžky, jeden oddychový (tanec, šport a pod.) a druhý náučný (napríklad jazyky). Treba však zohľadniť pri výbere mimoškolskej aktivity danosti dieťa, aby nebolo zbytočne preťažené a unavené


             

            Zásady, ktoré by mal poznať každý rodič

             

            1. Pracujte s dieťom v pokoji a pohode.

            To do veľkej miery plníte už tým, keď sa s dieťom učí najpokojnejší a najtrpezlivejší člen rodiny.

            2. Majte na pamäti, že záujem podnecuje pozornosť.

            Nervový systém dieťa na začiatku školskej dochádzky je nezrelý a jeho schopnosť sústrediť sa na jednu vec predstavuje priemerne 10 minút. Je potrebné dieťa motivovať. Učenie preto musí byť zaujímavé!

            3. Nezdržiavajte dieťa pri učení dlho.

            Úlohy sa snažte striedať. Keď si totiž zaťažené mozgové centrá môžu odpočinúť, oveľa lepšie pracujú. Tu platí osvedčené pravidlo: „Striedať prácu s odpočinkom.“

            4. Nenúťte dieťa sedieť bez pohybu.

            Pri školských začiatočníkoch sa osvedčuje striedanie polôh pri práci. Môžu teda stáť, kľ a meniť polohu. Je to spôsob, ako nevyčerpať nervový systém dieťa a dopriať mu počas duševnej práce odpočinok. Dostatok pohybu na čerstvom vzduchu v mimoškolskom čase je samozrejmou hygienickou požiadavkou! Dieťa si postupne osvojí systém ako sa správne uč.

            5. Usilujte sa vylúč rušivé podnety.

            Deti sú tzv. nepozorné, pretože nedokážu dobre rozlíšiť podnety, ktoré by mali vnímať, od tých, ktoré sú v danej chvíli nežiaduce. Písací stôl umiestnite tak, aby dieťa nemalo výhľad na izbu, ale na stenu, sadnite si k nemu zboku, nie spredu. Neučte sa v kuchyni, kde sú rozličné príjemné či nepríjemné pachy, ale vyhraďte si kútik, ktorý bude určený len na učenie atď.

            6. Predchádzajte možným chybám dieťa.

            Nedovoľte mu, aby nejakú chybu urobilo! Radšej ho včas zastavte, pomôžte mu, poraďte. Ak má dieťa po sebe niečo opravovať, o chvíľu nevie, čo vlastne bolo správne a čo nesprávne.

            7. Povzbudzujte a nezabúdajte na pochvalu.

            A nielen za dobrý výkon v škole, ale aj za každú snahu. Keby ste ju totiž dostatočne neocenili, u mnohých detí by ste sa možno lepšieho výkonu už ani nedočkali. Pochvala posilňuje žiaduce správanie a zároveň ňou budujete zdravé sebavedomie vášho dieťa.

            8. Nezaujímajte sa len o školu.

            Dôležité sú aj ostatné činnosti dieťa a pravidelná komunikácia o jeho zážitkoch.

            DRŽÍME VÁM PALCE, ABY BOLO UČENIE PRE VÁS A VAŠE DIEŤA, ČO NAJPRÍJEMNEJŠIE!

            Zdroje:

            http://centrum@cpppap-bardejov.sk, mobil: 0911 857 006

            http://ssppstasakova@centrum.sk tel./fax : 054/474 45 06

            mobil: 0902 722 799