Poruchy učenia

 

TYPY A DIAGNOSTIKA DYSKALKÚLIE

 

Dyskalkúlia - definícia:

 špecifická porucha učenia, pri ktorej má dieťa problém s chápaním základných matematických pojmov

 je porucha matematických schopností, ktorú nemožno vysvetliť mentálnou retardáciou ani nevhodným spôsobom vyučovania

 

Prejavy (symptómy) dyskalkúlie:

 

Dyskalkúlia postihuje najmä oblasť matematiky, ale neexistuje jedna celistvá matematická schopnosť. Keď dieťa rieši matematickú úlohu, musí zvládnuť problém verbálny (zadanie úlohy, odpoveď na otázku), priestorový (geometrické úlohy, písanie číslic v správnom poradí, písomné násobenie a delenie), problém s usudzovaním, pamäťou a iné. Symptómy dyskalkúlie sa môžu vyskytovať v rôznych oblastiach.

 

Sprievodné javy pri dyskalkúlii:

 

Dieťa s dyskalkúliou nechápe matematické pojmy, predstavy, operácie, pravidlá a formulácie, napriek tomu, že matematike venuje dostatok času. Má nedostatočné matematické myslenie a predstavivosť. Problémy s čítaním ani písaním nemá. Verbálny prejav je na veľmi dobrej úrovni. Problém nastane vtedy, keď sa v texte objaví matematická symbolika. Dieťa môže začať jednotlivé čísla zamieňať, nahrádzať inými písmenami alebo symbolmi alebo ich dokonca vôbec nespoznáva.

Podobný problém ako s matematikou, má dieťa s dyskalkúliou i v čítaní z nôt. Hudobný zápis je realizovaný v symbolike, ktorá je pre takéto dieťa podobnou záhadou ako matematické pojmy. Preto môže mať dyskalkulik s hudobným vzdelaním problémy.

Dieťa s dyskalkúliou môže byť vnútorne nevyrovnané. Môže mať problém s predstavami a plánovaním ekonomických súvislostí. Dospelí dyskalkulici majú problém. /Mgr. Jana Praženicová/

s akýmkoľvek planovaním vlastného rozpočtu, ekonomikou, šetrením, úverom, skrátka všetko, čo sa týka sveta peňazí, je pre nich ťažko pochopiteľné.

Dyskalkulické dieťa môže mať problémy i s koordináciou pohybu, napriek tomu, že je po fyzickej stránke úplne v poriadku. Má problém udržať rytmus a pamätať si následnosť krokov, napríklad v tanci alebo pri cvičeniach ako je karate. Tiež mu môže robiť ťažkosti pochopiť pravidlá športových hier, ľahko môže byť dezorientované v príliš rýchlej hre ako je futbal alebo volejbal a môže sa stať, že sa v nej takpovediac stratí. Preto sa väčšinou dieťa takýmto hrám vyhýba. To platí i pri strategických hrách. Majú ohraničené schopnosti pri strategickom plánovaní hier (šach a pod).

Napriek ťažkostiam, ktoré dyskalkulické dieťa má, vie si dobre zapamätať tlačený text, Majú spravidla výborný verbálny prejav, dobre čítajú a píšu. Mávajú poetické schopnosti vyjadrovania. Zaujímajú sa o vedu, pokiaľ táto nevyžaduje matematické chápanie problematiky. môžu vynikať vo výtvarnom umení.

 

Typy dyskalkúlie:

 

1. Praktognostická dyskalkúlia

Narušená je tu matematická manipulácia s konkrétnymi alebo konkretizovanými predmetmi alebo ich symbolmi. Ide o veľmi závažnú, zriedkavo sa vyskytujúcu poruchu matematických shopností, u ktorej nejde tak o narušenú praxiu, ako najmä o to, že dieťa nezískava z matematickej manipulácie to, čo je špecificky matematické. Takéto deti nie sú schopné dospieť k pojmu čísla, ba ani k pojmu množstva.

2. Verbálna dyskalkúlia

Poruchy slovného označovania (nómie) matematických vzťahov a pojmov. Týka sa jednak neporozumenia matematických pojmov a jednak ich aktívneho používania, napr. 12 prečítané ako 21, 1008 ako stoosem alebo naopak, nesprávne počítanie čísel na diktát, v najťažších prípadoch dieťa vôbec nevie, že ide o číslovky. Tu patrí aj neschopnosť osvojiť si číselný rad. Ľahšia forma poruchy je, keď dieťa nedokáže vymenovávať za sebou napr. desiatky, hovoriť číslovky "po dvoch" a pod. O tejto poruche hovoríme len vtedy, keď ide o ťažkosti so slovným označovaním čísloviek alebo iných termínov matematického jazyka, bez ohľadu na to, či to dieťa dokáže alebo nedokáže písomne. Mgr. Jana Praženicová

3. Lexická dyskalkúlia

V najťažšej forme sa prejavuje neschopnosťou alebo výraznou neistotou v čítaní izolovaných číslic a čísel. Pri ľahkej poruche dieťa nesprávne číta viacmiestne čísla (105 číta ako "jedna, nula, päť" alebo "desať a päť"). Ťažkosti sa ukážu najmä pri čítaní viacmiestnych čísel,ktoré majú viacero núl. Tu patrí aj narušená schopnosť rozlišovať operačné znaky -, +, :, x, pokiaľ nie je percepčného charakteru alebo nejde o symptóm ideognostickej dyskalkúlie. Iné deti nie sú schopné "prečítať" - verbalizovať postup pri čítaní výsledkov, hoci výpočet previedli samostatne a správne.

4. Grafická dyskalkúlia

Je analogická lexickej v opačnom smere. Dieťa má ťažkosti s písaním čísel a numerických znakov na diktát, resp. s prepisovaním slovnej formy do numerickej, či zrakovej. Písmo je nápadne veľké, neúhľadné, zápis postupu pri výpočtoch je neprehľadný. Dieťa demonštruje diktované číslo " 242" ako 200 a 42, "111" ako 100 a 11, napíše číslo "2530" ako 253000 - najprv napísalo 3000 a potom pred to 25. ďalej napíše číslo "1250" ako 052001, píšuc ho sprava doľava, najprv 1000 (vynechajúc jednu O) a v tom istom smere dopísalo 250. Tu by mohli patriť ťažkosti s písaním viacmiestnych čísel, v ktorých slovné poradie je iné než zápis čísel, napr. "sedemnásť" môže byť napísané ako 71. V geometrii nedokáže nakresliť ani základné geometrické tvary a ich odkresľovanie zložitejších tvarov. V klinickej praxi sú lexická a grafická dyskalkúlia často nazývané aj matematickou dyslexiou a matematickou dysgrafiou.

4. Operacionálna dyskalkúlia

Neadekvátne prevádzanie matematických operácií, predovšetkým písomne. Zdá sa, že je tu narušený najmä školský faktor štruktúry matematických schopností. Deti majú problémy pri počtových operáciách s prechodom cez desiatku. Do tejto kategórie by bolo možné zaradiť prevažnú časť porúch rozlišovania (resp. ignorovania) operačných znakov.

V aritmetických príkladoch nevedia doplniť chýbajúci operačný znak, ignorujú pozičnú hodnotu čísel (napr. sčítavajú jednotky s desiatkami a pod.). Túto formu poruchy matematických schopností možno usudzovať väčšinou vtedy, ak sme oboznámení s postupom riešenia úlohy, pretože napriek správnemu výsledku, postup je tu úplne neadekvátny. /Mgr. Jana Praženicová/

5. Ideognostická dyskalkúlia

Porucha chápania matematických pojmov a vzťahov medzi nimi. Dieťa s poruchou na tejto úrovni je schopné napísať a prečítať číslo, ale nie je schopné pochopiť, že ho možno vyjadriť aj matematickým vzťahom, operáciou. Napr. pri čísle 15 dieťa nechápe, že znamená to isté ako 5+5+5, 20-5, 3.5, 30:2, atď. V mysli nedokáže urobiť ani najjednoduchšiu operáciu, musí sa utiahnuť k písomným výpočtom a pomáhať si pritom nejakým konkrétnym materiálom (najčastejšie používajú prsty). Nie sú schopné prepísať slovný príklad do znakového systému, a tak ho vyriešiť.

 

Diagnostika dyskalkúlie:

 

Diagnostiku môžeme považovať za základ výchovno-vzdelávacieho procesu a predovšetkým reedukácie (korekcie). Jej cieľom je zistiť úroveň vedomostí a zručností, charakterizovať poznávacie procesy, sociálne vzťahy, osobnostnú charakteristiku a iné faktory ovplyvňujúce úspešnosť dieťaťa.

Pokiaľ má dieťa problém s matematikou v prvom ročníku základnej školy ešte nie je dôvod myslieť si, že tieto ťažkosti sú spôsobené poruchou učenia. Podozrenie na dyskalkúliu môže nastať pokiaľ dieťa i postupom do vyššieho ročníka učivo nezvláda a zaostáva za svojimi spolužiakmi. Potom je vhodné navštíviť s dieťaťom pedagogicko –psychologickú alebo špeciálno-pedagogickú poradňu.

 

Pri podozrení na dyskalkúliu je potrebné si všímať:

 Či má dieťa problémy so zvládnutím učiva v matematike a pohybujú sa jeho výsledky trvalo pod úrovňou daného ročníku.

 Aké sú číselné predstavy dieťaťa a či zvláda spojenie počet prvkov – číslice.

 Ako sa dieťa orientuje v priestore.

 Či je schopné matematickej manipulácie s predmetmi a číslami. /Mgr. Jana Praženicová/

 Či nezamieňa matematické operácie.

 Má predstavu číselného radu, či je schopné ho vymenovať a pokračovať v ňom, orientuje sa na číselnej osi.

 Nepočíta predmety po jednom.

 Či chápe pojem čísla.

 Ako chápe štruktúru čísla a pozíciu čísla v číslici.

 Či je schopné zapamätať si číslice, či nemá problémy pri ich čítaní a písaní podľa diktátu.

 Nezamieňa číslice.

 Nemá problémy s chápaním matematických pojmov (napr. väčší-menší, viac-menej,

atď.), zvláda triediť prvky podľa tvaru, veľkosti a pod.

 Jak dlho je schopné sa sústrediť vzhľadom k jeho veku.

 Neobjavujú sa nápadnosti v správaní.

 Nevyžaduje často pomoc zo strany učiteľa.

Čím závažnejšie sú problémy v týchto zručnostiach, tým je väčšia pravdepodobnosť, že sa jedná o poruchu učenia, ktorá si vyžaduje špeciálne vyšetrenie a nápravné postupy. Treba vylúčiť zníženú úroveň rozumových schopností ako príčinu ťažkostí. Tá je zisťovaná štandardizovanými psychologickými testami. Súčasťou komplexnej diagnostiky je rozbor anamnézy. Zisťuje sa, či sa v rodine objavili už podobné ťažkosti, ďalej údaje o priebehu tehotenstva a pôrodu, údaje o vývoji reči, motoriky, ochoreniach, ktoré dieťa prekonalo atď. /Mgr. Jana Praženicová/

Psychologické vyšetrenie sa zameriava na postihnutie psychických procesov a stavov, úroveň pozornosti, pamäti, myslenia a na oblasť vlastností, osobnostných čŕt, úroveň a rozbor všeobecných rozumových predpokladov dieťaťa. Ak sa týmto všeobecným vyšetrením neobjasnia ťažkosti v matematike, je potrebné pátrať po hlbšom pozadí neprospechu a aplikovať špecifické skúšky a testy, ktorými je možné posúdiť matematické schopnosti. Diagnostika má význam pre vypracovanie cieleného, individuálneho programu ako pomôcť dieťaťu, pre voľbu zodpovedajúcich metód a cvičení na reedukáciu a kompenzáciu ťažkostí v matematike.

 

Matematické schopnosti sú tvorené jednotlivými zložkami ako uvádza Novák, ktorá zasahuje oblasti:

1) zrakového a sluchového vnímania

2) priestorovej orientácie

3) pamäťovej

4) verbálnej (slovné označovanie)

5) lexickej (čitateľskej)

6) grafickej (písomnej)

7) operacionálnej, resp. numerickej

8) usudzovania

 

Použitá literatúra:

1. POKORNÁ, V. 1997. Teorie, diagnostika a náprava specifických poruch učení a chování. Praha: Portál, 1997. 336 s. ISBN 80-7178-510-9

2. POKORNÁ, V. 2002. Cvičení pro děti se specifickými poruchami učení. Praha: Portál, 2002. 153 s. ISBN 978-80-7367-350-5

3. NOVÁK, J. 2004. Dyskalkulie – specifické poruchy počítaní. Havlíčkuv Brod: Tobiáš, 2004. 125 s. ISBN 80-7311-029-6

4. KOŠČ, L. 1974: Psychológia matematických schopností. 1. vyd. Bratislava: SPN, 1974. 276 s.

Mgr. Jana Praženicová

 

5. NOVÁK, J., KUMOROVITZOVÁ, M.: Nauč mě počítat, metodika korekce vývojových dyskalkulií, Litomyšl: Augusta, 1994

 

http: //www.volny.cz/dyskalkulie/index1.htm