ARCHÍV ČLÁNKOV

Skoro ráno sme nabalení a prichystaní nasadli do autobusu a vyrazili na sever. Našou prvou zastávkou bol koncentračný tábor Osvienčim - Auschwitz. Prechodom cez bránu s nápisom ,,Arbeit macht fre - Práca oslobodzuje“ sme začali našu prehliadku o krutosti a zvrátenosti minulého storočia. Najväčší cintorín na svete, ako nám tento tábor opísala naša sprievodkyňa, je oplotený drôteným plotom, ktorým kedysi prechádzala elektrina. Za bránou sa nachádzali baraky (očíslované kamenné budovy), z ktorých nám naskočila husia koža. Začali sme prehliadku budov, kde boli zabíjaní, šikanovaní a trýznení ľudia. Videli sme podmienky, v ktorých žili, a v ktorých zomierali. V studených kamenných izbách sa tlačili celé stovky ľudí, zomierali už len následkom strašných životných podmienok. Prechodom cez baraky sme na stenách videli stovky fotografií väzňov, ktorí tam zahynuli, tisícky topánok, okuliarov, kufrov s menami a hromady šatstva. Najhoršie sme znášali pohľad na tony ľudských vlasov, ktoré boli vyvážané do Nemecka na výrobu látok. Zažiť stiesnenie plynových komôr bol asi najautentickejší pocit z celej prehliadky. Aj po prejdení celého tábora si ťažko môžeme predstaviť tú hrôzu, ktorú každodenne prežívali obete tohto tábora.  Neďaleko Osvienčimu sa nachádza ďalší koncentračný tábor, ktorý slúžil ako tábor vyhladzovací - Birkenau. Rozľahlé priestranstvo niekoľko sto hektárového tábora už samo o sebe svedčí o veľkosti tohto zločinu.

     Po obhliadke oboch táborov sme sa presunuli do historického centra mesta Krakov. Tam sme najedli, oddýchli a neskôr sa presunuli do Soľnej bane Wieliczka. Táto baňa patrí medzi najstaršie bane na svete, ťažba soli sa tu uskutočňovala od 13. storočia do roku 2007. V súčasnosti je vyhľadávanou turistickou atrakciou. V neskorých večerných hodinách sme sa potom vrátili domov.

            Veľké poďakovanie patrí p. M. Onuščákovej za organizáciu tejto exkurzie!

                                                                                                          Sonja Rapčanová, IX.A

...Som vďačná, že mám slobodu a môžem žiť v slobodnej krajine. Taktiež som vďačná, že môžem jesť každý deň to, čo chcem.

....Som rád, že môžem prísť domov ku svojej rodine.

....Som vďačná za to všetko, čo teraz mám a nikdy by som nechcela, aby sa mi niečo také stalo.        
Som vďačná za rodinu, teplo domova, veľmi si to vážim po tomto zážitku.

...Som vďačná za psychickú a fyzickú slobodu.

...Ak zabudneme na minulosť, určite sa zopakuje.

...Bol to pre mňa veľmi silný zážitok. Hrôzu a utrpenie bolo cítiť na každom kroku.

...V mojej hlave prebiehalo veľa vecí naraz. Bol som veľmi znechutený a zhrozený, a stále som si kládol jednu otázku: Ako to mohli robiť ľudia ľuďom??? Pociťoval som neuveriteľný hnev a smútok.