• ARCHÍV ČLÁNKOV

        • Bežne to nerobíme...

        • 14.03.2017 12:32
        • Bolo krásne pokojné nedeľné ráno a my naplnení očakávaniami sme vyrazili  na jedno z najkrajších miest sveta – do francúzskeho regiónu Provence-Alpes-Cote d’Azur.

          Do Monaka sme zavítali v krásnom čase a mali sme možnosť vidieť vychádzajúce slnko na jeho pobreží, ľudí vstávajúcich do svojich prác a v parku, plnom kvetov všetkých druhov, študentov pokojne sa pripravujúcich do školy. Po krátkej prechádzke sme prešli do oceánografického múzea, kde sme so zatajeným dychom sledovali, aké čudesné příšerky žijú takmer na dne mora a aké gigantické veľryby plávajú v oceánoch. Neskôr sme sa presunuli do Katedrály nepoškvrnenej Matky Božej, v ktorej vládlo obrovské ticho a ani my sme si nedovolili byť hluční. Počas dlhej prestávky a rozchodu sme preskúmali všetky zákutia mesta každý individuálne. Väčšina z nás vrátane našich učiteľov prišla aj ku nádhernej kamenistej pláži a neodolala prechádzke po brehu mora, ktoré nám okúpalo naše bosé nôžky. Bežne to nerobíme, ale prešli sme aj ulicou, na ktorej sa nachádzalo nespočetne veľa predajní luxusných áut, z čoho boli chlapci v nemom úžase. Nadšenci Formuly 1 si tiež prišli na svoje, keď zavítali do múzea F1. Bežne to nerobíme, ale stihli sme navštíviť aj parfumériu s exkurziou výroby parfumov v meste Eze. Stačilo jediné otvorenie dverí a my sme naplno využili náš čuchový zmysel, keď sme pocítili zmes tých najkrajších parfumov.
        • Následujúci deň sme si po náročnom vstávaní dobili energiu pravými francúzskymi raňajkami a vyrazili autobusom smerom do Avignonu. Bežne to nerobíme, ale po ceste sme videli akrobatické lietanie, po ktorom na oblohe ostalo velikánske farebné srdce. Obrovský pápežský palác a okolie Avignonu bolo krásne. Počas prestávky sme sa vybrali na prechádzku do tých najmenších uličiek. V jednej z nich sme našli útulnú pekárničku, v ktorej opojná vôňa čerstvého pečiva prevýšila aj vône tých najdrahších parfumov. Cítili sme sa tam natoľko príjemne, že sme aj zabudli na čas stretnutia, a keď sme na to prišli, tak sme naplnení adrenalínom bežali skrz celý Avignon k miestu stretnutia. Po stretnutí s celou našou skupinou sme pokračovali na most Pont Avignon, z ktorého výhľad na rieku bol neskutočne nádherný. V tento deň sme navštívili ešte jeden most a to Pont du Gard, kde sme sa dozvedeli mnoho zaujímavostí o jeho výstavbe. Navštívili sme aj múzeum, ktoré stálo v jeho blízkosti. Po náročnom dni sme sa celí uchodení už veľmi tešili na večeru.

                      V stredu sme museli vstávať o hodinu skôr, ale to nám vynahradila dvojhodinová cesta autobusom do mesta Saint Tropez. Streda bola Medzinárodným dňom žien, a preto nechýbala gratulácia našim obetavým dozorkonajúcim pani učiteľkám, ale aj všetkým prítomným ženám. Saint Tropez bolo nádherné, ale malo tiež svoje chybičky krásy a to boli určite verejné toalety. Trošku sme sa zabavili ich hľadaním. No neboli by sme to my, keby sme to všetko ľavou zadnou nezvládli. Po príchode na miesto, ktoré malo byť aj miestom nášho následného stretnutia sme sa dohodli na krátkej – dlhej prestávkej. Tá nám určite nestačila nato, aby sme preskúmali celé mesto, ale určite stačila, aby sme pochopili, že sme na mieste, ktoré sa vníma všetkými zmyslami. Stretli sme sa teda pred múzeom kinematografie, v ktorom sme tiež strávili nejaký čas. Bolo zaujímave stáť na miestach, na ktorých sa natáčal známy film Žandár zo Saint Tropez, o ktorom sme sa tiež veľa dozvedeli. Nasledovala návšteva francúzskych Benátok – Port Grimaud, odkiaľ sme si odniesli množstvo krásnych fotiek. Ďalším bodom programu bola prehliadka mesta filmových festivalov – Cannes. Myslím si, že Cannes sa nedá nemilovať.  V spleti nekonečných uličiek  sme videli kôpku energických ľudí a mnoho maličkých kaviarní s príjemnou atmosférou. Z Cannes sme museli skoro odísť a dostaviť sa na večeru. Cestu k hotelu nám pani učiteľky spríjemnili autobusovou diskotékou, na ktorej sa všetci výborne zabavili. Nechýbala hlasná hudba – najmä slovenské ľudové piesne – ale ani farebné reflektory.

                      V štvrtý deň nášho zájazdu sme skoro ráno vyrazili do prístavného mesta Nice. Tam nás ako prvý  bod programu čakal výstup na hradisko. Bežne to nerobíme, ale za náročný výstup sme boli odmenení. Našou odmenou bol malebný výhľad na celučičké mesto. Keď sa nám konečne podarilo odlepiť oči od tej nekonečnej krásy, tak sme sa presunuli do starého mesta a začalo sa individuálne pátranie po najkrajších zákutiach mesta. Zavítali sme aj k slnečnej pláži. Prechádzka po sedem kilometrov dlhej kamenistej pláži lemujúcej more bola očarujúca. Neskôr sme sa začali schádzať čakajúc na príchod autobusu a odchod domov.

                      S úžasným pocitom v srdci z krásne prežitého výletu sme súčasne so zapadajúcim slnkom opustili Francúzsko, ktoré sa pomaly ponáralo do tmy. Naše pani učiteľky v mene nás všetkých zúčastnených poďakovali šoférom Autodopravy Chrzan za bezpečnú jazdu a božskú trpezlivosť. Nechýbal neutíchajúci súhlasný potlesk nás všetkých.

                      Dohodli sme sa, že takéto výlety sa od tohto roka stanú tradíciou našej školy, načo sa aj my, budúci stredoškoláci, môžeme tešiť. Prečo? Pretože štedré pani učiteľky nám oznámili, že my zúčastnení máme bonus, a to že sa môžeme zúčastniť aj o rok.

                       BEŽNE TO NEROBÍME, no lúčime sa s pozdravom: „Dovidenia opäť!“


          Pre zobrazenie fotogalérie kliknite na obrázok.

          P.S.: OBROVSKÉ ĎAKUJEME PATRÍ P. RIADITEĽOVI MIKOVI, P. ZÁSTUPKYNI FRANČÁKOVEJ A P. ONUŠČÁKOVEJ ZA REALIZÁCIU VÝLETU A TRPEZLIVÝ DOZOR.

           

                                                                                            Viktória Selmani, IX.D

                                                                                            ZŠ Komenského Bardejov

        • Naspäť na zoznam článkov