• ARCHÍV ČLÁNKOV

        • Retro deň

        • 17.05.2018 11:04

        • Spomienky sú jediným bohatstvom, ktoré nám už nikto nemôže vziať. Každý si rád pripomenie príjemné chvíle svojho života z minulosti. Niekedy nám peknú spomienku privanie vôňa, pieseň, pohľad na známe miesto v prírode, v meste... a niekedy aj oblečenie, ktoré je veľmi dôležitou súčasťou nášho života. Vždy odzrkadľovalo dobu, v ktorej ľudia žili.

          Naša škola si tento rok pripomína 40. výročie svojho vzniku. Je  40 rokov veľa, či málo? Mnoho vecí sa za ten čas zmenilo. Od metód výchovy a vyučovania až po oblečenie. My, ktorí máme mladší rok narodenia si uvedomujeme, že v obliekaní sa móda občas vracia a to, čo sa dnešným teenagerom zdá ako absolútna novinka – to tu už niekedy bolo.

          Preto sme sa rozhodli, že si v škole pripravíme spomienkový RETRO deň.

        • Učiteľky, čo si na dne skrine uchovali staršie kúsky kedysi obľúbeného oblečenia a  ešte sa doň zmestili, okúzlili. Mnohým deťom  pomohli ich mamičky a babičky. Dievčatká prišli „vymašličkované“, chlapci v pekných flanelových košeliach...pekné boli aj času odolné kabelky, tašky, či bižutéria.  

          No nie len oblečenie bolo v tento deň nosným prvkom. Učitelia pripomenuli svojim žiakom, ako prebiehal vyučovací proces kedysi. Mnohí si vyskúšali sedenie na hodine s rukami za chrbtom.

           ( Možno aj to je dôvod, prečo niekedy deti netrpeli skoliózami, kyfózami, lordózami a inými vývinovými poruchami chrbtice v takom veľkom počte ako dnes).

          Rodičia sa s deťmi 1. stupňa rozlúčili už pri dverách školy. V súčasnosti mnohí nosia deťom tašky až do triedy, prezúvajú ich, vykladajú učebnice na lavicu, riešia banálne spory medzi „Janíčkom a Marienkou“ ...A to nie len v prvej triede! Takto chceme naučiť deti samostatnosti? Kedy sa naučia riešiť si svoje detské spory samy? Kedy sa naučia, že je normálne sa pohnevať a je aj normálne sa pomeriť a odpustiť si? Deti by to hravo zvládli, keby všetko za nich neriešil a niekedy aj veľmi nevhodne nevyriešil niekto veľký a mocný. Nehrozí tu riziko, že sa takto naučia celý život spoliehať sa na VEĽKÝCH a MOCNÝCH?

           Reakcie rodičov na  požiadavku, aby nechali svoje dieťa ísť samo do triedy, lebo ešte pred 20-timi rokmi to bolo absolútne prirodzené, boli rôzne. Od veselého akceptujúceho úsmevu, v jednom prípade aj s komentárom: „Kedysi boli rodičia rozumnejší“,  až po reakciu mladej mamičky:  „Ale môj syn by mal z toho stres...“ Nuž, čo dodať....

          Veselé boli hodiny telesnej výchovy. Učiteľky pripomenuli deťom staré hry, ktoré sa bežne hrávali cez prestávky: „skákanie cez gumu“,  hru „Panák“, na rad prišli aj švihadlá a lopty. Nezabudli sme ani na chodenie v kruhu po chodbe cez veľkú prestávku, vetranie  prázdnych tried týždenníkmi. V školskej jedálni sme tiež sprísnili disciplínu a odrazu sme jedli v oveľa tichšom – príjemnejšom prostredí. Pochutili sme si aj na tradičnom školskom obede.

          Nie všetko, čo zostalo už len  v spomienkach nás – skôr narodených  bolo zlé, patrí do zabudnutia a už sa na nič nehodí. Možno by sme mali niektoré veci „oprášiť“ a vrátiť do  života. Medzi iným možno aj menej egoizmu, viac tolerancie, empatie... Verím však, že tak ako móda v oblečení sa po čase vracia, len sa menia  materiály, tak sa vrátia aj mnohé správne postoje a výchovné metódy , len s inými ľuďmi.

          Nakoniec sme skonštatovali, že to bol pekný, veselý a príjemný deň. Spomienkový.

          Mária Peláková

          Kompletnú fotogalériu si môžte pozrieť v tomto odkaze:

          https://photos.app.goo.gl/5HmM9tkQHWqZpFn8A

           

        • Naspäť na zoznam článkov