ARCHÍV ČLÁNKOV

A tak sme sa tentokrát za prácou nemuseli vybrať do terénu. Lepšie povedané, presunuli sme sa len na školské multifunkčné ihrisko, kde nás už čakal tréner, pán Ján Onufer. Hneď v úvode rozprávania o svojej práci vysvetlil, že robí asistenta trénera a to len v rámci svojho voľného času, pretože jeho riadne a trvalé zamestnanie predstavuje SPP (Slovenský plynárenský priemysel) so sídlom v Bardejove. Svoju prácu má rád, pri práci s deťmi využíva skúsenosti, ktoré má a sám získal ako hádzanár. Pri záludnej žiackej otázke, koľko taký tréner zarába, Filipkov ocko žiakom vysvetlil, že túto prácu robí bez nároku na odmenu, zadarmo, rád odovzdáva vlastné zručnosti iným. No to už bol čas, kedy do diania vstúpil aj Filipko a spolu s ockom si úlohy trochu posunuli. Pán Onufer ako tréner a Filipko ako jeho asistent demonštrovali celý priebeh tréningu hádzanej svojim spolužiakom.

Pod dohľadom trénera, ktorý vysvetlil dôležitosť rozcvičky z hľadiska natiahnutia a rozohriatia svalstva i predchádzania úrazom, sa Filipko so spolužiakmi pustil do cvikov, ktoré už ako nádejný hádzanár, pozná. Po nich nasledovali skupinové prihrávky, kde sa žiaci dozvedeli a odskúšali presné postavenie rúk pri hodoch. Rozohranie tak predznamenalo to najlákavejšie – útok priamo na bránku, ktorú si žiaci skúšali ako útočníci aj ako brankári. Zároveň sa dozvedeli, čo znamená pojem spojka, pivot či ľavé a pravé krídlo. Vzácnymi hráčmi sú ľaváci a hoci to nie je výška, čo rozhoduje, vyšší hráči sú predsa len vo výhode. Ako potvrdil pán Onufer, to najdôležitejšie je však to, ako veľmi dieťa chce a snaží sa. Aj tu však, bohužiaľ, platí, že trend technológií oberá o možnosti nielen začať, ale aj rozvíjať svoj športový talent.

Aj počas našej hodiny bolo badať, že Filipkovho ocka práca teší a ako jednu z výhod uvádza aj to, že trávi zmysluplný čas so svojim synom, ktorý už naše mesto reprezentuje na mnohých súťažiach v rámci Slovenska. Pri otázke nevýhod, sú to možno trénerské skúšky, ktoré, ako vidieť, neobchádzajú ani našich rodičov i disciplína, ktorú je potrebné neustále riešiť. Napriek tomu, prináša táto práca potešenie a najkrajšie na nej je, podľa vlastných slov pána Onufera,   sledovať pokrok, ktorý každým dňom robia jeho malí zverenci.

 

PaedDr. Andrea Tribusová, PhD.