Školský klub sa premenil na miesto plné porozumenia a nových zážitkov. V rámci aktivity “Viem rozprávať rukami” sme medzi sebou privítali vzácnu návštevu – pani, ktorá je nepočujúca, a jej počujúcu dcéru. Deti, tak mali jedinečnú príležitosť nahliadnuť do sveta ticha, ktorý je však plný farieb, gest a hlbokých emócií.
Naša hostka nám prostredníctvom tlmočenia priblížila svoje detstvo, prácu i každodenný život. Predstavila nám posunkovú reč a ukázala, že ruky dokážu vyjadriť rovnako veľa ako slovo. Deti si s nadšením vyskúšali základné posunky, naučili sa pozdraviť či posunkovať abecedu.
Mnoho zvedavých otázok smerovalo aj k jej dcére Katke. Tá deťom rozprávala, aké to bolo vyrastať v rodine nepočujúcich rodičov. Opísala, ako už od detstva prirodzene spájala dva rôzne svety, robila rodičom tlmočníčku a ako ju táto skúsenosť v živote vycvičila.
Pevne verím, že táto aktivita otvorila deťom oči, ale predovšetkým ich srdcia. Pripomenula nám známy výrok Marka Twaina: „Láskavosť je jazyk, ktorým nepočujúci počujú a nevidiaci vidia.“
Zistili sme, že bariéry medzi nami neexistujú, ak sa naučíme počúvať nielen ušami, ale aj srdcom.
Mgr. Jozefína Džundová