„Láskavosť je jazyk, ktorým nemí dokážu rozprávať a hluchí počujú a rozumejú.“ — Christian Nestell Bovee
V našom oddelení ŠKD sme zažili popoludnie, ktoré nám úplne zmenilo pohľad na svet okolo nás. Privítali sme vzácnych hostí – dcéru Katku s mamkou, ktoré nám prišli vyrozprávať svoj jedinečný životný príbeh. Tento deň nebol len o tichu, ale o hľadaní porozumenia tam, kde slová nestačia. Mamička nám priblížila, aké je to vyrastať a žiť ako nepočujúca. Ukázala nám, že ruky nie sú len na prácu, ale že dokážu „rozprávať“ tie najkrajšie emócie. Dozvedeli sme sa, že nepočujúci vnímajú svet inými zmyslami – sú pozornejší, citlivejší na dotyk a vibrácie. Ich svet nie je prázdny, je plný farieb a gest, ktoré tvoria fascinujúci posunkový jazyk. So zatajeným dychom sme počúvali Katku, ktorá sa narodila ako počujúce dieťa nepočujúcim rodičom. Opísala nám, ako od malička „prepína“ medzi dvoma svetmi – svetom zvukov a svetom posunkov. Jej detstvo nebolo obyčajné, musela skôr dospieť a v mladom veku byť veľkou bojovníčkou aj pomocou svojim rodičom. Počas ich rozprávania sme si uvedomili dôležitú vec : títo aj mnohí ostatní ľudia s handicapom sú pre nás skutoční SUPERHRDINOVIA! Musia prekonávať bariéry, ktoré si my ostatní ani nevieme predstaviť. Ich superschopnosťou je neuveriteľná trpezlivosť, odvaha a schopnosť dorozumievať sa srdcom. Toto stretnutie nás naučilo, že inakosť nie je prekážkou, ale darom, ktorý nás učí empatii. Zistili sme, že na to, aby sme niekoho skutočne počuli, nepotrebujeme vždy uši – niekedy stačí len otvorená myseľ a sledovanie rúk, ktoré píšu príbehy vo vzduchu...
Mgr. Jozefína Džundová