Špeciálny pedagóg

Autor: Mgr. Barbora Vodičková, PhD.

V rámci včasného zachytenia možných ŠPU (špecifických porúch učenia) v predškolskom veku môžeme pozorovať oslabenie alebo nezrelosť v psychických funkciách a schopnostiach potrebných pre učenie:

1) Oslabenia v zrakovom vnímaní

Ťažkosti v zrakovom rozlišovaní (nerozlišovanie detailov, figúry a pozadia, konštanty vnímania, polohy predmetu, obrazu v priestore, farieb), v zrakovej analýze, v zrakovej syntéze, zrakovej pamäti, v celostnosti vnímania.

2) Oslabenia v sluchovom vnímaní reči

Deficity v sluchovom rozlišovaní, v sluchovej analýze, v sluchovej syntéze, sluchovej pamäti.

3) Oslabenia v reči

Prítomnosť rečovej chyby, ktorá sa neskôr môže premietnuť do písania a čítania.

4) Oslabenia v serialite

Ťažkosti vo vnímaní časového sledu, vnímať poradie zrakom, sluchom, postupnosti pri činnosti, pri zadelení úloh, následnosti javov.

5) Oslabenia pozornosti

Poruchy pozornosti, ťažkosti v sústredení, rozsahu, distribúcii, stálosti vedú k zabraňovaniu príjmu informácie alebo k nesprávnemu vykonávaniu činnosti.

6) Oslabenia pamäti

Poruchy v zapamätávaní si. Deti si aj napriek opakovanému nacvičovaniu riekanky nezapamätajú tak rýchlo a ľahko ako ostatní, takisto majú ťažkosti s ich znovupoznávaním, a reprodukovaním.

7) Oslabenia motoriky a koordinácie

Z vývinovej psychológie vieme, že adekvátny psychomotorický vývin dieťaťa do jedného roku je nesmierne dôležitý.

Vývin motoriky má samozrejme vplyv aj na vývin budúcich zložitejších funkcií, napr. reči. alebo písania. Reč, správanie, aj samotné učenie sú s určitosťou spojené s funkciami pohybového systému.

Problematike správneho pohybového vývinu dojčaťa sa dlhé roky venuje americká terapeutka Bonie Cohen (2009). Poukazuje na potrebu správneho naučenia pohybových vzorcov v danom vývinovom období.

Vyslovila hypotézu, že nesprávny pohybový vzorec u dojčaťa alebo preskočenie dôležitej fázy (napr. lezenia), môže mať vplyv na jeho budúce ťažkosti napr. aj v učení a správaní.

V rámci oslabenej motoriky sa pozorujú:

1. Ťažkosti v motorike očných pohybov, očné pohyby sú neplynulé.
2. Ťažkosti v motorike artikulačných orgánov, zlá výslovnosť ovplyvňuje písanie, čítanie.
3. Oslabenia grafomotoriky, jemnej motoriky sa prejavujú pri písaní, kreslení. U detí s dysgrafiou často anamnesticky vystopujeme nechuť ku kresbovému prejavu v predškolskom veku.
4. Oslabenia hrubej motoriky a pohybovej koordinácie.

Ako som už písala vyššie motorika ako jeden z najzákladnejších a najrudimentárnejších komponentov detského vývinu, ovplyvňuje výraznou mierou vývin a stav iných funkcií mozgu. Deti s predikciou ŠPU sa často javia v predškolskom veku ako nemotorné, menej obratné.

8) Oslabenia vo vizuomotorickej koordinácii

Ťažkosti v koordinácii oko-ruka.

9) Oslabenia v osvojovaní si automatizácie pohybov

Ťažkosti v zautomatizovaní pohybov napr. pri kreslení neskôr písaní grafém.

10) Oslabenia v priestorovej orientácii

Orientácia v priestore je závislá na zrakovej, sluchovej, hmatovej a kinestetickej percepcii.

Oslabenia v týchto modalitách sa prejavujú ťažkosťami pri pohybe a orientácii v priestore, ale aj orientácii na ploche, poruchami vnímania vlastnej telesnej schémy, čo sa môže prejaviť okrem iného aj častými úrazmi.

11) Oslabenia v oblasti integrácie a intermodality

Integrácia znamená zjednotenie zosúladené spojenie všetkých funkcií a častí organizmu v jednotný celok (Kábrt, Kábrt, 1998). Ťažkosti v integrácii funkcií je veľkým problémom predškolákov s rizikom ŠPVU. V rámci vývinu dieťaťa sa jeho jednotlivé psychické funkcie a schopnosti stále viac diferencujú, napr. schopnosť zrakového, sluchového vnímania, pohybu sú u novorodenca ešte nedokonalé, vekom dieťatka sa dané funkcie zdokonaľujú a špecifikujú. V určitej fáze sa však musia v rámci organizmu a psychiky integrovať do harmonického celku, aby mohli spolupracovať napr. v rámci učenia (písanie, čítanie, počítanie). To sú činnosti pre prváka nesmierne náročné a funkcie na to potrebné musia byť v rámci mozgu dobre prepojené, aby mohli kooperovať, a tak dieťa mohlo podávať výkony v učení.

12) Oslabenia v pravo-ľavej orientácii

Deti so špecifickými poruchami učenia majú ťažkosti v pravo-ľavej orientácii v priestore, na ploche, na sebe.

13) Oslabenia v predstavách a predstavivosti

Ťažkosti vo vybavovaní si predmetov, vecí alebo javov, ktoré v danom momente nevnímame. Davis (1998) upozorňuje na slová ako „vždy“, „občas“, „niekedy“, ktoré si dyslektik nevie predstaviť tak ľahko ako napr. slovo „kniha“. Ak dieťa narazí na tieto slová v texte, dochádza k pocitom zmätku a dezorientácie. Dezorientácia zapríčiňuje, že do mozgu prichádzajú skreslené alebo zmenené vnemy. Čítanie a písanie sa stanú neúnosne náročné, až nemožné. Dezorientovaný dyslektik vníma realitu chybne.

Jazykovo-kognitívny prístup k ŠPU

Mikulajová (2008) hovorí, že v predškolskom veku je možné predikovať ŠPU (dyslexiu). Uvádza fonologickú teóriu (Snowling, 2000, podľa Mikulajovej 2008), ktorá popisuje kauzálny vývinový reťazec ťažkostí.

Podľa neho je na začiatku fonologický deficit, ktorý dieťaťu bráni presne zachytiť akustické obrazy slov. Slová dieťa vníma nepresne. Tu niekde začína pôvod dyslexie.

Fonematické uvedomovanie

Autorka ešte používa Eľkoninov pojem fonematické uvedomovanie, čo je schopnosť uvedomovať si hláskovú štruktúru slova. Autorka píše, že v súčasnosti sa vývin reči dieťaťa považuje za jeden z najspoľahlivejších prediktorov dyslexie.

Je dôležité zdôrazniť rôznorodosť ako v príčinách, tak aj v prejavoch ŠVPU. Existuje extrémna variabilita a jedinečnosť podoby ŠVPU u každého jedného dieťaťa. Z toho vyplýva, že všetky opísané prediktory sa nemusia u detí zákonite objaviť úplne rovnaké, aj keď je pravdou že odborná literatúra, na základe výskumov niektoré preferuje.

Horeuvádzané oslabenia často prinášajú rôzne sekundárne psychosociálne následky už u predškolákov.

Tými môžu byť:

• neúspechy v činnostiach,
• odmietnutie rovesníckou skupinou,
• nepochopenie dieťaťa zo strany učiteľa a iné.

Rodičia často nepostrehnú tieto drobné odchýlky, ktoré sa však môžu rozvinúť do vážnych porúch. Pritom stačí tak málo, byť všímavý a postrehnúť a priznať si, že dieťatko má problémy a vyhľadať skorú pomoc, ktorá má pre dieťa a jeho budúcnosť nesmierny význam.

Američan Davis napísal dve krásne knihy Dyslexia ako signál talentu a Nespoznaní géniovia. Vo svojich knihách poukazuje na to, že deti a jedinci s ŠVPU majú veľa rôznych talentov, sú výnimoční a vo svojom živote dosiahli veľa úspechov. Len im treba v rozhodujúcich fázach ich života trochu pomôcť.

Literatúra:

 

• COHEN, B. B. BMC workshop orientovaný na vývin. Bratislava : Babyfit Centrum, 2008.
• DAVIS, R. D. Legasthenie als Talent-signal. Kreuzlingen : Ariston Verlag, 1998. 271 s. ISBN 3-426-77506-9.
• MIKULAJOVÁ, M.. Možnosti ranej predikcie vývinových porúch písanej reči. In Československá psychologie, 2008, roč.LII, číslo 1, s. 59-69.
• SNOWLING, M. J.: Dyslexia.2nd ed., Blackwell Publishers, 2000. Podľa: MIKULAJOVÁ, M.. Možnosti ranej predikcie vývinových porúch písanej reči. In Československá psychologie, 2008, roč.LII, číslo 1, s. 59-69.
• KÁBRT, J., KÁBRT, J. Lexicon medicum. Praha : Avicenum, 1988. 733s.

 

page.org/