• ARCHÍV ČLÁNKOV

        • Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko.

        • 29.06.2015 14:49

        • Našu triedu 3.E zo ZŠ na Komenského 23 v Bardejove tvorí jedenásť žiakov. Každý z nás je iný a práve vďaka tomu máme možnosť každý deň sa  obohacovať  a navzájom sa spoznávať. Jeden z nás je Radanko. Je výnimočný v tom, že na svet pozerá očami, ktoré úplne prirodzene nachádzajú krásy v prírode, dobre človeka, jednoducho v čomsi inom –vzácnom, vytvorenom úsilím našich predkov,  ďaleko od materiálneho sveta. A práve skrz optiku prírodnej krásy a veľkosti človeka vyjadril svoje myšlienky o krajine v ktorej žije v celoslovenskej súťaži Matice slovenskej pod názvom „Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko“. Výsledok jeho práce ocenila aj odborná porota a tak si 4. júna 2015 odniesol priamo z Nových Zámkov zaslúžené ocenenie. Ak teda stále pokladáte na misky váh možnosť strávenia dovolenky v zahraničí alebo možnosť stráviť ju v lone našej krásnej krajiny, Radankove slová Vás isto presvedčia:

        • Cesta vlakom po Slovensku

          Cez zimné prázdniny sme išli navštíviť starých rodičov do Galanty. Jeden deň pred Silvestrom sme sa rozhodli cestovať rýchlikom.

          Naša cesta začala v Bardejove, po krátkom čase sme míňali Kapušanský  hrad, ktorý sme v jeseni s ockom navštívili. Pani, ktorá sedela vo vlaku povedala šarišským nárečím: „Jak šumne bilo vonka, konečne padá šňich, aľe je taká žima, že budzeme mac hušu skuru“. /Ako je vonku pekne bielo, konečne sneží. Ale je taká zima, že budeme mať zimomriavky./ V Spišskej Novej Vsi nastúpili dvaja starkí. Babka skríkla: „Chytro – chytro zahaltujce teho dzeda, bo še mu rozbijú glunče!“ /Rýchlo zastavte toho deda, lebo sa mu rozbijú ozdoby na stromček./ Spoznal som ďalšie nárečie, bolo to spišské. Cestou sme videli zasnežené končiare Vysokých Tatier. Najvyšší Gerlachovský štít už ľahko rozpoznám, má veľkú priehlbinu. Na Lomnickom štíte sa leskne observatórium. Vlak už prechádzal stredným Slovenskom a za oknami som spozoroval veľkú priehradu - Liptovskú Maru. Vypočul som si rozhovor o varení vianočnej kapustnice v liptovskom nárečí: „Ten kujón, zabudol vybrať švábku z filpasu a dať ju do kapustnice.“ /Ten nezbedník, zabudol vybrať zemiaky z prúteného košíka a dať ich do kapustnice./ Hrad Strečno som rozpoznal podľa vysokej veže, pred rokom sme ho navštívili s celou rodinou. V oravskom nárečí zaznelo: „Ten malý loptoš Maťo zobral čungále na plecia“.  /Malý darebák Maťo utekal, čo mu nohy stačili./ Veľmi rád sa pozerám na Trenčiansky hrad, ale aj na zrúcaninu hradu Beckov. Na záver našej cesty v Trnave som začul posledné nárečie, trnavské: „ Včul idu ze šenku domu.“ /Teraz idem z reštaurácie domov./

          Cesta vlakom po Slovensku ubehla rýchlo, napriek tomu, že trvala osem hodín. Videl som peknú prírodu, kus histórie a počul som rôzne nárečia našej malebnej slovenčiny.

                                                                                                  Radan Kollárovič   3.E

        • Naspäť na zoznam článkov