ARCHÍV ČLÁNKOV

Nerobí tak z vlastného rozhodnutia, ale z osudových dôvodov. Narodil sa totiž bez rúk. Avšak už od  detstva mu nechýbala radosť zo života a chuť robiť všetko tak, ako ostatné - zdravé deti. Nie všetko sa mu darilo, ale maliarsky talent, ktorý v ňom driemal, sa prejavil, aj keď mal Stašek (ako ho jeho blízki volajú) veľký hendikep. Začal namiesto rúk používať nohy. Naučil sa nimi robiť mnoho vecí a už ako 5-ročný začal maľovať prvé obrázky. Darilo sa mu. Jeho dielka obdivovali najprv ľudia z blízkeho okruhu, neskôr nasledovali výstavy nielen v  Poľsku, ale aj v zahraničí. Jeho práce sú na pohľadniciach a kalendároch, ktoré sa  prostredníctvom vydavateľstva A.M.U.N vydávajú po celom svete. Svoje amatérske umenie si zdokonalil aj štúdiom na umeleckej škole v Lichtenštajnsku. Vo svetovej súťaži pri príležitosti 50. výročia založenia Zväzu maliarov maľujúcich ústami a nohami získal spomedzi maliarov zo  60 krajín a 500 výtvarných prác 3. miesto. Svoje umenie predviedol deťom aj počas besedy, keď  deťom so sympatickou dávkou humoru nielen odpovedal na zvedavé otázky, ale stihol popri tom nohami namaľovať aj pekný obrázok krajinky. Informácie o jeho živote a práci dopĺňala aj jeho manželka Monika, ktorá ho sprevádzala. Aby si deti uvedomili, aké šťastie je mať zdravé ruky a vedieť s nimi robiť množstvo užitočných vecí, tiež si vyskúšali namaľovať obrázok nohami. Majster všetkých odmenil reprodukciami svojich obrazov.

Bolo to krásne a motivujúce stretnutie s človekom, ktorý napriek svojmu zdravotnému znevýhodneniu dokáže šoférovať auto, maľovať pekné obrazy, aby nimi mohol potešiť a urobiť radosť nám – zdravým. Snáď si aj deti zo stretnutia s ním odnesú do života poznatok, že ak má človek svoj cieľ a veľmi chce, dokáže ho splniť. Len nesmie vidieť prekážky, ktoré mu v tom bránia, ale naopak, musí nájsť spôsob, ako tie prekážky prekonať a nikdy sa nevzdávať.

Mária Peláková