• Mária Delejová: Web stránka

          • 8.B - Dejepis

          • Milá Slávka, Alexandra, Ľuboš, Denisa, Veronika, Patrik, Timotej, Timotej, Alexandra, Kristína, Tomáš, Daniel, Sofia, Anna, Tomotej, Klaudia, Peter, Mário a Bianka!

            Verím, že ste všetci zdraví a už odpočinutí, preto sa s chuťou môžme pustiť do práce. Posledný deň v škole som vám dala na papieri vytlačené 3 témy z Dejepisu, ktoré by sme si mali preštudovať za tri týždne, čiže do 5. 4. 2020. Pre tých, ktorí ten papier stratili, alebo na neho zabudli, posielam poznámky ešte raz.  Samozrejme, poznámky máte prepísať do zošita a môžte si ich aj doplniť. Prajem veľa chuti a trpezlivosti.

             

            Rakúsko-Uhorské vyrovnanie a Slováci   /str. 62/

            Už od prvej polovice 19. storočia sa usilovali maďarskí politici získať vplyv na riadenie uhorskej časti habsburskej  monarchie. Podarilo sa im to po porážke R-U  v rakúsko-pruskej vojne /Hradec Králové 1866/.

                  Panovník začal rokovania s uhorskými politikmi a výsledkom bolo rozdelenie štátu na R-U /1867/.

            /tu si opíš tabuľku zo str. 62, zelenú – čo bolo spoločné a čo samostatné v R-U/

            V štáte bol jeden panovník-cisár, mali spoločné ministerstvá, spoločnú menu.

            Mali samostatné vlády a snemy.

            Začína dualizmus – dvojvládie, dvojštátie. Hlavným mestom Uhorska sa stala Budapešť.

            V Uhorsku sa maďarčina stala štátnym jazykom a nastalo obdobie zvýšeného národnostného útlaku. Začína likvidácia slovenských školských a kultúrnych centier a boli zatvorené tri slovenské gymnázia aj Matica slovenská /1875/. Do základných škôl sa maďarčina zaviedla ako povinný predmet.

             

            Rakusko-Uhorske_vyrovnanie(1).pptx

             

            Aktivity Slovákov na svoju obranu /str. 66/

            Po R-U vyrovnaní sa v r. 1867 Slováci ocitli v komplikovanom postavení. Tí, ktorí proti maďarizácii protestovali, boli prenasledovaní, pokutovaní aj väznení. Slováci sa začali spoliehať na pomoc zvonka – od Čechov a Rusov.

            V Prahe bola založená ČS jednota – spolok, ktorý podporoval česko-slovenskú spoluprácu a pomáhal Slovákom kultúrne aj finančne. Ďalšia skupina Čechov a Slovákov založila časopis Hlas, kde uverejňovali svoje názory /hlasisti/. Tieto spolky videli možnosť zlepšenia postavenia Slovákov v zjednotení s Čechmi – vytvorení ČS národa /čechoslovakizmus/. Ich názory sa formovali pod vplyvom T.G. Masaryka, profesora na univerzite v Prahe.

            Vzťahy áno, ale čechoslovakizmus nie – to hovorila SNS, ktorá pôsobila v Turčianskom sv. Martine od r.1871. Oni očakávali pomoc od slovanskej krajiny - od Ruska.

            V roku 1905 vzniká SĽS, na čele s katolíckym kňazom – Andrejom Hlinkom.

            Silnejúca maďarizácia sa najvypuklejšie prejavila začiatkom 20. storočia a vyvrcholila brutálnou udalosťou v Černovej v r. 1907.

            /toto si naštuduj zo str. 67, 68 – černovská tragédia, krátky životopis A. Hlinku/

             

            Aktivity_Slovakov_na_svoju_obranu_(1).pptx

             

            Slovenské vysťahovalectvo /69/

            Po R-U vyrovnaní sa situácia v hospodárstve zhoršila. Uhorsko zaostávalo za Rakúskom. Priemyselný život sa sústredil hlavne v metropolách. Do Budapešti odchádzalo za prácou desaťtisíce Slovákov. Robotníci mali veľmi ťažké životné podmienky. Za malý plat pracovali 12-14 hodín denne. Fabriky využívali aj detskú pracovnú silu.

            V Bratislave vznikali moderné podniky – Dynamit Nobel, Apollo, Matador, Patrónka, Stollwerck ...

            Spolu s rozvojom priemyslu a industrializácie krajiny sa začala budovať železničná sieť.

            Zhoršujúca sa hospodárska situácia prinútila mnohých hľadať prácu za hranicami, napr. v Amerike a Kanade. Vysťahovalectvo z Uhorska nadobudlo koncom 19. storočia masový charakter. Do 1. svetovej vojny sa vysťahovalo z územia dnešného Slovenska pol milióna obyvateľov. Odchádzali aj celé rodiny. Hlavne zo Šariša, Spiša Zemplína, Oravy a Kysúc. Pracovali tam hlavne v baniach, železiarňach a lesoch.

            Snažili sa tam navzájom podporovať a vytvárali spoločenstvá /na farách, školách.../ Vydávali aj slovenské noviny, v ktorých podporovali Slovákov v Uhorsku. Koncom 19. storočia založili v Amerike aj Maticu slovenskú.

            Najvýznamnejšia organizácia Slovákov v USA bola Slovenská liga, ktorá vznikla 1907 v Clevelande, na podporu Slovákov v Uhorsku.

            Slovenske_vystahovalectvo_(2).pptx