Keď naši druháci dostali naposledy za úlohu priniesť do školy vykrajovačky, nádejali sa, že ich čaká pečenie medovníčkov. Hneď v úvode projektovej hodiny pod názvom Remeslo má zlaté dno však zistili, že ich tvorivá aktivita sa uberie iným smerom. Tentokrát sa ponorili do sveta hrnčiarstva – jedného z najstarších remesiel, ktoré si dodnes zachováva svoje čaro aj praktický význam. V Bardejove má svoju pevnú tradíciu a po čižmároch a tkáčoch predstavovalo hrnčiarstvo v minulosti tretie najčastejšie remeslo. Práve tu vznikol v roku 1475 hrnčiarsky cech, čo ho robí najstarším známym cechom na Slovensku. A keďže sa dnes naši žiaci stretávajú s tradičnými výrobkami skôr vo forme hotových dekorácií, na hodine spoznali postup ich výroby. Dozvedeli sa, že základom bolo nakopanie kvalitnej hliny, jej odležanie a vyčistenie. Následne ju majstri museli dôkladne miesiť, neraz vlastnými nohami, aby ju mohli spracovať na hrnčiarskom kruhu a modelovať z nej požadované výrobky. Tie po uschnutí glazovali a vypaľovali v špeciálnych peciach, väčšinou za dielňami, pri teplote viac než 900 °C. Celý proces trval v zamurovanej peci aj tri dni. Svoj vlastný postup nám prostredníctvom archívneho záznamu prerozprával aj významný bardejovský majster – hrnčiar Ján Frankovič, ktorý svoje remeslo uchovával ako jedenáste pokolenie starého hrnčiarskeho rodu. Žiaci spoznali jeho rukopis na keramike, pri ktorej bol každý kus originálom. V praktickej časti sa sami pokúsili vytvoriť keramický tanier podľa vzoru majstra Frankoviča. Hlinu nám nahradilo slané cesto, pri ktorom si naši druháci uvedomili, aké náročné, no zároveň krásne je premeniť obyčajnú hmotu na umelecký či úžitkový predmet. Sami zistili, koľko trpezlivosti, precíznosti a sily si vyžaduje toto remeslo, kým z neho vznikne hotový výrobok. Ďalšia z hodín zameraná na spoznávanie remesiel tak splnila svoj cieľ. Priniesla nové zručnosti vo forme vlastných dekorácií, no najmä hrdosť na naše kultúrne dedičstvo a úctu k ľuďom, ktorí mu zasvätili celý svoj život.
PaedDr. Andrea Tribusová, PhD.