Čo môžeš urobiť už teraz, aby sme aj naďalej žili v mieri? Tak znela náročná otázka pre našich druhákov počas pondelkového ranného kruhu, ktorý bol zameraný na blížiaci sa sviatok – Deň víťazstva nad fašizmom. Z hľadania odpovedí a následných spomienok prastarých rodičov na vojnové časy spontánne vznikla myšlienka realizácie tematického vyučovania na túto neľahkú tému. V piatok ôsmeho mája školské lavice zmenili na kráčanie po stopách našich predkov. Prvou zastávkou bol Pamätník vďaky a priateľstva, kde si žiaci uctili pamiatku padlých hrdinov. Do symbolickej holubice mieru vpísali svoje poďakovania a želania pokoja pre celý svet. Silným momentom bolo aj hľadanie mien príbuzných na pamätníku. Niektorí žiaci medzi padlými našli svojich prastarých rodičov či ďalších členov rodiny, ktorí bojovali a položili život za našu slobodu. Táto emotívna chvíľa pomohla deťom lepšie pochopiť, že za naším mierom stoja konkrétni ľudia. Následne sa druháci presunuli do Poľsko-slovenského domu, kde pokračovalo tematické vyučovanie rozprávaním príbehov uchovaných v rodinných spomienkach. Žiaci si navzájom prerozprávali osudy, ktoré si vypočuli od svojich starých a prastarých rodičov. Spomínali odvahu, vzájomnú pomoc i ťažké chvíle a uvedomili si, aké silné morálne vzory svojich predkoch nachádzajú. Vo svojich inšpiratívnych úvahách v súvislosti s vypovedanými svedectvami sami skonštatovali, že aj na strane nepriateľa stáli muži – otcovia, ktorí rovnako smútili za svojimi vzdialenými rodinami. Vzácnym hosťom bol aj starý otec jednej z našich žiačok, ktorý deťom osobne porozprával o sile a nezlomnosti svojich predkov, čeliacich ťaživým časom, či už plavbou loďou do Ameriky alebo útekom zo zajatia. Silným prekvapením boli aj tri zachované listy, v ktorých vojak po rokoch ďakuje prastarým rodičom nášho žiaka za záchranu života. Toto tematické vyučovanie bolo pre žiakov veľmi hodnotným a prínosným zážitkom. Prostredníctvom uchovaných príbehov a spomienok žije hrdinstvo našich predkov aj naďalej v srdciach súčasných generácií. Nezabúdajme však, že vojna sa nezačína so zbraňou v ruke, ale v našich myšlienkach. Hľadajme preto v každom dni radosť, v človeku dobro a v rodine pohodu. Pretože, ako poznamenal jeden z našich druhákov: „Vojna sa začína najprv v rodine, potom v dedine a napokon v krajine…“
PaedDr. Andrea Tribusová, PhD.