Nadaní
Nadanie
Existuje množstvo definícií nadania a nadaného jedinca. Bežne sa nadanie chápe ako súbor vlastností a schopností, ktoré jedincovi umožňujú výnimočné výkony v niektorej oblasti ľudskej činnosti.
Jednotlivé definície zdôrazňujú najmä tieto súvislosti a charakteristiky:
potenciál pre vysoký výkon,
vysoký výkon v niektorej oblasti v porovnaní s rovesníkmi,
vysoké schopnosti, tvorivosť, motivácia,
predčasný poznávací vývin,
asynchrónny vývin jedinca,
potreba špecifického prístupu vo vzdelávaní.
Príklady známych definícií nadania a nadaných jedincov
Nasledujúca definícia je prvou formálnou definíciou nadaných detí s cieľom ich adekvátneho vzdelávania. Bola prednesená na Kongrese Spojených štátov Amerických v roku 1972 Sydney Marlandom. Mnohé ďalšie definície, vymedzenia a teórie vychádzajú z Marlandovej definície:
Nadané a talentované deti sú tie deti, ktoré sú identifikované kvalifikovanými profesionálmi, a ktoré sú vzhľadom na svoj výnimočný potenciál schopné vysokých výkonov. Tieto deti potrebujú k realizácii svojho prínosu pre spoločnosť vzdelávací program a servis, ktorý nie je bežne poskytovaný regulárnymi školami.
Deti, schopné vysokého výkonu sú tie, ktoré demonštrujú úspech alebo potenciálne schopnosti v niektorých z nasledujúcich oblastí:
všeobecná intelektová schopnosť,
špecifické akademické schopnosti,
tvorivé alebo produktívne myslenie,
vodcovské schopnosti,
umelecké schopnosti,
psychomotorické schopnosti.
(Z tejto pôvodnej verzie bola neskôr odstránená posledná, psychomotorická oblasť.)
Ďalšou známou je definícia J. S. Renzulliho, tvorcu tzv. trojprstencového modelu nadania, v ktorom je nadanie prienikom vysokých schopností, tvorivosti a motivácie:
Nadanie je výsledkom interakcie troch základných vlastností – nadpriemerných všeobecných a/alebo špecifických schopností, vysokej úrovne motivácie a vysokej úrovne kreativity. Jedinci, ktorí majú potenciál prejavovať nadanie, sú tí, ktorí sú nositeľmi alebo sú schopní rozvíjať tieto vlastnosti a aplikovať ich do niektorej hodnotnej oblasti ľudskej činnosti. Jedinci, ktorí prejavujú alebo ktorí sú schopní rozvoja interakcie medzi týmito vlastnosťami, potrebujú širokou variáciou vzdelávacích možností a servis, ktorý bežne nie je poskytovaný prostredníctvom regulárnych školských programov.
Autor k definícii ešte dodáva, že prejavy nadania sa môžu vyskytovať u istých ľudí (nie u všetkých), v istom čase (nie vždy) a v istých podmienkach (nie za akýchkoľvek podmienok). Renzulli svojou definíciou upozorňuje na to, že nadanie nie je len súbor schopností, ale k jeho prejaveniu je potrebná aj tvorivosť a zanietenie pre oblasť nadania.
Nasledujúca definícia, vytvorená skupinou Columbus Group (doteraz nie je oficiálne zverejnená a väčšina zdrojov odkazuje na stretnutie tejto skupiny) ako jedna z mála poukazuje aj na vnútorný svet nadaného jedinca:
Nadanie je asynchrónny vývin, v ktorom sa predčasne rozvinuté kognitívne schopnosti a vysoká intenzita kognitívnej aktivity kombinujú a vytvárajú vnútorné skúsenosti a vedomie, ktoré sú kvalitatívne odlišné od normy. Táto asynchrónnosť vzrastá s vyššou intelektuálnou kapacitou. Jedinečnosť nadaných ich činí zvlášť zraniteľnými a vyžaduje modifikácie v rodičovskom prístupe, vzdelávaní a poradenstve s cieľom ich optimálneho rozvíjania.
Táto definícia zdôrazňuje nerovnomerný vývin nadaného jedinca, jeho odlišné myslenie a vnútorný svet. Od ostatných známych definícií sa odlišuje aj tým, že zdôrazňuje špecifickosť nielen vzdelávania ale aj rodičovskej výchovy a poradenstva.
Nadanie sa môže prejavovať v najrôznejších oblastiach ľudskej činnosti, podľa toho rozoznávame aj rozličné druhy nadania, ktoré sa ešte členia na užšie kategórie (napr. umelecké nadanie – výtvarné nadanie). Druhy nadania sa môžu prekrývať a rôzne spájať (napr. nadanie v oblasti architektúry je spojenie aspoň výtvarného nadania, technického nadania...).
Pri intelektovom nadaní ide o oblasť, ktorá súvisí so spracovávaním, produkciou a vytváraním informácií prostredníctvom vyšších úrovní myslenia (napríklad analýza, syntéza). Podstatou intelektového nadania nie je len pochopenie informácií, ale aj nachádzanie nezvyčajných, nových súvislostí a tvorenie nových vzťahov, zákonitostí, náhľadov.
Intelektovo nadaný jedinec je nositeľom nielen vysoko nadpriemerných intelektových schopností, ale aj istej dávky tvorivosti a samozrejme aj osobnostných vlastností (napr. zvedavosť, vytrvalosť, zanietenie), prostredníctvom ktorých svoje schopnosti uplatňuje v činnosti.
Najčastejšie používaným identifikačným kritériom pre intelektovo nadaného jedinca je IQ – inteligenčný kvocient, ktorý sa stanovuje štandardizovanými intelektovými testmi. Nemal by však byť len jediným kritériom. Niektorí odborníci dokonca uvažujú, že postačujúca je hranica vyššieho nadpriemeru (IQ 120), pokiaľ sú dostatočne rozvinuté iné dôležité charakteristiky.
Intelektovo nadaní jedinci majú vysoké výkony v jednej alebo viacerých oblastiach. U detí je to často viacero (alebo všetky) oblasti, reprezentované v škole tzv. akademickými predmetmi. Vtedy hovoríme o všeobecnom intelektovom nadaní.
Nadaní sa pozerajú na svet akoby z inej perspektívy, vidia a postrehnú to, čo si ostatní nevšimnú. Dokážu spojiť veci, ktoré sa iným zdajú byť nezlučiteľné. Vedia riešiť intelektuálne problémy svojskými, nezvyčajnými spôsobmi (u detí, samozrejme, v porovnaní s rovesníkmi). Táto odlišnosť sa často zobrazuje aj v iných oblastiach ich osobnosti, čo sa najmä u detí odráža v prejavoch správania, ktoré dokonca môžu pripomínať prejavy rôznych porúch.
Nie je ojedinelý ani výskyt nadania a poruchy (ktorým sa podrobnejšie venujeme v rubrikách „iní nadaní“). Niektorí ľudia s odľahčením hovoria, že týmto deťom niekde príroda pridala a niekde zasa ubrala. A možno výraz porucha nie je celkom výstižný. Jednoducho sú len iní a záleží aj od nás, ktorí ich vychovávame, žijeme a komunikujeme s nimi, či tá odlišnosť bude na osoh im, nám a celej spoločnosti.
(Columbus Group (júl 1991): Nepublikovaný prepis stretnutia skupiny Columbus Group. Columbus, Ohio)