O chvíľu je tu záver školského roka. Naši druháci okrem základného učiva zvládli aj obohatenie učebných osnov formou výziev ekologického projektu Slovenskej agentúry životného prostredia s názvom Zatoč s odpadom. Ich hlavným cieľom bolo zmeniť myslenie a najmä konanie žiaka tak, aby sa z neho stal, tzv. greenfluencer (green influencer). Prostredníctvom rôznych aktivít sa druháci oboznamovali s možnosťami ako propagovať zdravý, zodpovedný a udržateľný životný štýl. Jednou z nich bol aj život plastovej fľaše, pri príležitosti Svetového dňa recyklácie. Žiaci cez zážitkovú aktivitu o živote PETky Betky spoznali náročný životný cyklus neslávne známej fľaše a vytvorili fotoalbum jej kolobehu života. Keďže na Slovensku sa ich ročne predá asi miliarda, pričom doba ich rozkladu je až 500 rokov, žiaci pochopili, že len recyklácia už nestačí. Najdôležitejšie je predchádzať ich vzniku. V skupinách teda hľadali možné alternatívy ako výrobe fľašiam a plastu všeobecne zabrániť. Na ich pojmových mapách dominovali mnohé výrobky dennej spotreby nahradené sklom, kovom, drevom či bambusom. A ruka v ruke s plastom je druhou najčastejšie používanou surovinou v bežnom živote ľudí papier. Aktuálnym trendom je nahrádzanie plastových obalov práve ním. No aj tu je potrebné mať sa na pozore. Zvyšovanie jeho produkcie následne znásobí dopyt po ťažbe dreva, nehovoriac o spotrebe energie a vody. Alarmujúcim je aj vplyv na prirodzený obeh uhlíka, ktorý je ľudskou činnosťou narúšaný a prejavujúci sa zmenou klímy. Aj tu sa teda žiada prelom. Naši greenfluenceri preto najprv z vlastnej skúsenosti popísali funkcie lesov, zrecyklovali papier do formy ekologických mestečiek a napokon sami prispeli k zníženiu vzniku odpadu. Ako? Návrhom a tvorbou originálneho nápisu NEVHADZOVAŤ LETÁKY!, ktoré po dohode s rodičmi nalepili na svoje schránky. Môžete si teda vypočítať koľko kilogramov papiera možno ušetriť za rok, ak mesačne na domácnosť pristane vo vašej schránke takmer 2,5 kg letákov. A ani ostatná ekologická téma neostala bez čísel. Úlohou druhákov bolo vyčísliť, koľko percent kozmetických výrobkov naša pokožka absorbuje. Medzitým sa však dozvedeli, že mnohé sa považujú vďaka svojim vlastnostiam za nebezpečný odpad (ak má aspoň jednu nebezpečnú vlastnosť podľa zákona o odpade). A naša pokožka absorbuje až 60% všetkého, čím sa natierame a umývame. Demonštrácia bio kozmetických produktov by ostala len v rovine teórie, preto sme aj túto tému poňali prakticky. Vyrobili sme ekologický prací prášok z mydlových hoblín, kryštalickej sódy a teplej vody. Medzitým sme ako detektívi preskúmali koľko chemických čistiacich prostriedkov potrebuje naša domácnosť. Potešujúcim zistením bol fakt, že chémiu u nás doma vytláčajú prírodné prostriedky, ako sú ocot, soľ, sóda bikarbóna či citrón. A rovnako príjemným zistením je, že žiaci sledujú svoju uhlíkovú či vodnú stopu. Zamýšľajú sa nad recykláciou, triedia odpad, zužitkujú zvyšky potravín, posúvajú šatstvo, uvažujú nad zložením potravín. No najmä oni sami sa stávajú v spoločnosti pozitívnou zmenou, ktorá má možnosť meniť postupne svet. A to bol aj náš celoročný cieľ.
PaedDr. Andrea Tribusová, PhD.