13. november patrí Svetovému dňu dobrosrdečnosti. Jeho podstatou je inšpirovať jednotlivcov k väčšej láskavosti a dobrosrdečnosti, prekonať hranice svojej kultúry, rasy, náboženstva a spojiť národy k vytvoreniu lepšieho sveta. Niekedy stačí málo – začať od seba.
V našom oddelení sme sa s deťmi zhodli, že jeden deň je málo, preto sme mu venovali celý týždeň. Rozprávali sme sa o tom, čo je dobrosrdečnosť, ako byť milý a láskavý, čo pre to robíme... Deti výstižne uhádli, že byť dobrosrdečný znamená mať „dobro v srdci“. Lenže len byť dobrý a nerobiť dobro nestačí. Celý týždeň sme s deťmi plnili nádobu dobrými skutkami - deti pomáhali, delili sa, boli láskavé, či ochotné viac ako obyčajne.
Motto tohto týždňa bolo: „Buďte vždy láskavý, ak je to možné, lebo vždy je to možné...“ Zistili sme, že hovoriť inému milé a láskavé slová nie je vôbec ťažké. Vyskúšali sme si to v kruhu, kde sme jeden druhému hovorili, v čom je dobrý alebo čo sa mi na ňom páči. Každý vo svojom srdci nosí aj kúsok dobra a symbolické „srdce na dlani“ sme si spolu aj vyrobili. Za dobro, ktoré deti vykonali, boli odmenené srdiečkom. Srdce sme dali tam, kam patrí, pretože každé dieťa ho má na „správnom mieste“. Deti ho nosili s hrdosťou a so slovami: „ Mám láskavé srdce.“
Tento týždeň už minul, no s robením dobrých skutkov sme určite neskončili. Pokračujeme v nádeji, že slušnosť a dobro sa nevytratia, že budú vždy dôležité v tomto svete, aby bol lepší a krajší. No začať musíme vždy od seba...
Vychovávateľka Mgr. Jozefína Džundová a III. oddelenie