Tatranská Lesná bola tá dlho očakávaná destinácia, kam sme sa po peripetiách s kuframi a vlakmi a s niekoľkými prestupmi nakoniec šťastne dostali. My, žiaci 5.A spolu s pani učiteľkami Baldovičovou a Běčákovou sme dorazili k Hotelu Palace Tivoli, vybalili sme si kufre a hneď aj vyrazili „pešobusom“ do Starého Smokovca, kde sme si nakúpili zásoby tekutín a rôznych „dopĺňačov“ energie, a vlakom sme sa vrátili späť do hotela. V utorok po výdatných raňajkách sme sa vybrali preskúmať okolie Štrbského Plesa. Hneď na začiatku nám pani učiteľky stanovili úlohu. V skupinkách sme mali zbierať informácie z náučných tabúľ v okolí plesa, urobiť si fotodokumentáciu a následne vytvoriť krátky projekt o tom, čo sme sa dozvedeli. Tento projekt sme v rámci večerných aktivít prezentovali a navzájom sme sa aj niečo nové naučili. (Keďže pani učiteľky boli angličtinárky, nesmeli na projekte chýbať anglické názvy J). No a popoludní nadišla tá menej zaujímavá časť školy v prírode – škola. Vypracovali sme pracovné listy, ktoré nám naše šikovné pani učiteľky pripravili, nuž ale nebolo to také prísne ako v škole, sem-tam sme si aj mohli poradiť, predsa len sme boli po túre trošku unavení. To sme však ešte netušili, čo nás čaká na ďalší deň. Celodenná túra na Hrebienok. Nuž, dalo nám to zabrať, vyštverať sa do kopca, ale nakoniec sme to všetci úspešne zvládli, dažďu sme unikli o chlp a s radosťou – a to práve vďaka dažďu – sme sa pozemnou lanovkou zviezli dole. Tento deň sme našťastie nemuseli robiť žiadne pracovné listy J. Vo štvrtok nás trochu sklamalo počasie, preto sme sa vybrali vyskúšať jazdu ozubnicou do Štrby, dali sme si krátku prechádzku okolo hmlou zahaleného plesa a vrátili sa dokončiť školské povinnosti. Večerné programy boli tiež pestré, absolvovali sme vedomostný kvíz, zabavili sme sa pri rôznych súťažiach, ako je jedenie zmrznutej čokolády príborom v eskimáckom oblečení, módna prehliadka na tému Tatry 3017, praskanie balónov súperovi, anglické divadielko a veľa ďalších.
Ale keďže všetko má svoj koniec, aj náš pobyt v Tatrách sa schýlil ku koncu, a my sme sa po skoršom obede vydali na strastiplnú cestu späť domov. Všetci sme sa vrátili unavení, utrmácaní, ale plní nezabudnuteľných zážitkov a spomienok na pár dní strávených so spolužiakmi v našich čarokrásnych veľhorách. Za 5.A, E. Baldovičová