„Úcta“ je jedna z cnosti, ktorú nosí človek v srdci. Aj mesiac október je mesiacom kedy viac krát ako inokedy skloňujeme toto slovo. Úcta k tým, ktorí tvrdo pracovali, aby sa nám žilo lepšie. Úcta k tým, ktorí sa každý deň vzdávali radostí, ktoré im život ponúkal, aby urobili šťastnými nás, ich deti. Úcta k naším otcom a k naším mamám. K naším prarodičom. Ku všetkým, ktorí si zodrali svoje ruky, aby naše zostali hladké a nepoškvrnené. Nezabudli sme ani my v našej škole. DFS Prvosienka bol potešiť našich starkých v Dome Seniorov „Čergov“. Každý rok nás čakajú a tešia sa na nás. Ľudovou piesňou a tancom sme ich vrátili do rokov ich mladosti. Niektorí z nich si pospevovali, no niektorým sa skotúľala aj slza po líci.
A nepripomínať si ich iba v jeden deň alebo v jeden mesiac, ale každý deň v roku. Na záver si dovolím citovať niekoľko slov v mene tých, ktorým toto vystúpenie patrilo: Tak nezabúdajme a vážme si ich a budeme požehnaní.„Nech sú požehnaní tí, čo majú pochopenie s mojou neistou chôdzou a trasľavými rukami. Nech sú požehnaní tí, čo uznávajú, že moje uši sa už musia napínať, aby zachytili slová. Nech sú požehnaní tí, čo si uvedomujú, že môj zrak zoslabol a moje myslenie už nie je také bystré.