Emília Popjak Petková

• • • Všeobecné rady pre prácu so žiakmi s dys-

 

 

1. Tolerovať pracovné, psychomotorické  tempo.

2. Tolerovať tempo písania, čítania, počítania.

3. Multisenzoriálny prístup vo výuke – používať pri výklade, pri osvojovaní si nového učiva čo najviac zmyslov /počúvaj – pozeraj- hovor- napíš – ukáž/.

4. Umožniť dieťaťu zmenu polohy tela, pohyb v prípade potreby, krátky odpočinok, relaxáciu /chvíle sústredenia striedať s oddychovými/.

5. Nezadávať písomné úlohy s obmedzeným časom, bleskovky, päťminútovky, alebo ich výsledky nehodnotiť.

6. Nehodnotiť zadania potrebné vypracovať v určenom časovom úseku, alebo ich rozsah primerane skrátiť.

7. Skontrolovať porozumenie zadania, dovoliť žiakovi otázky aj v priebehu práce, priebežne usmerniť v prípade potreby v samostatnej práci /aj dohodnúť si signál so žiakom, ktorým oznámi potrebu pomoci – na lavicu kartička s nápisom SOS/.

8. Zadanie rozdeliť na kratšie úseky, kontrolovať postup práce, nielen výsledok.

9. Hodnotiť len to, čo žiak stačil v danej časovej jednotke napísať, dohodnúť so žiakom rozsah prepisovaného textu.

10. Diktáty písať individuálne, u niektorých žiakov len slová v rozsahu zvládnutej sluchovej analýzy, syntézy, zvýrazniť dlhé, mäkké slabiky, prípadne ako komentovaný diktát – najprv slovo rozoberieme a potom žiak napíše, autodiktát /potichu si žiak hovorí jednotlivé hlásky a zapisuje./

11. Možnosť doplňovacích cvičení na overenie znalosti pravopisných pravidiel.

12. Diktáty nehodnotiť známkou nižšou ako 3, vyčísliť počet chýb.

13. Neopravovať chyby červenou ceruzkou kvôli fixácii nesprávneho tvaru slova – zvýrazniť správny tvar, ktorý dieťa niekoľkokrát odpíše, vo výuke používať viacfarebné zápisy, zvýraznenia textu a pod.

14. Diktát dovoliť žiakovi napísať ako domácu úlohu pred diktovaním na vyučovacej hodine, aj inou formou zoznámiť sa najprv s diktovaným textom.

15. Žiak namiesto diktátu bude prepisovať /odpisovať/ určené cvičenie

16. Možnosť písať skrátený diktát, žiak zapisuje len vybrané vety podľa pokynu učiteľa.

17. Po napísaní diktátu preskúšať verbálne pravidlá, dať možnosť žiakovi opraviť svoje chyby /pozri sa na toto slovo, máš ho dobre napísané?/.

18. Nedávať žiakovi prepisovať dlhé cvičenia, opakovane písať vety, v ktorých písal chybne. Nedávať dopisovať za úlohu to, čo nenapísal v škole.

19. Cvičenia krátke, každodenné, postupne zvyšovať nároky po zvládnutí predchádzajúcich cvičení.

20. Čítaný text umožniť čítať najprv v domácich podmienkach, kvôli zoznámeniu sa s textom.

21. Skrátiť čítankový text, vyhľadať ťažšie slová v texte, zapísať ich, analyzovať aj poskladať z hlások, zapísať, rozdeliť na slabiky- hra so slovom.

22. Pomôcť pochopiť písomne zadané úlohy, priebežná kontrola postupu práce

23. Ústretový, nápomocný prístup pri odpovediach, v samostatnej práci žiaka...

24. Žiak bude čítať len texty, ktoré obsahujú slová, ktoré zvláda a precvičuje v domácich cvičeniach

25. Slovné úlohy – nacvičiť istý typ /spolu,  o viac, o menej, krát viac,../ nemeniť formuláciu zadania, zvýrazniť kľúčové slovo, čo máme vypočítať.

26.  V numerických úlohách naučiť jeden spôsob vypočítania /neponúkať rôzne možnosti vypočítania toho istého príkladu/, používať vo výuke názor a dovoliť žiakovi názor používať vo svojej práci pokiaľ ho potrebuje, pri manipulácii aj slovný komentár vykonávaných činností /multisenzoriálny prístup – čo najviac zmyslov zapojiť pri osvojovaní si vedomostí a zručností/. Činnosti sa postupne automatizujú.

27. Dovoliť používať vo výpočtoch tabuľky násobenia, pásy násobkov, alebo inú žiakovi vyhovujúcu pomôcku, zápisy čísel do štvorčekovaného papiera...

28. Rozlišovať chyby vzniknuté z nezvládnutého učiva a chyby vznikajúce chybným odpisom, zámenou poradia číslic, chybným zápisom čísloviek pod seba, zníženou úpravou...

29. V náukových predmetoch zvýrazniť podstatné, naučiť pracovať s pojmovými mapami so zápisom pojmov, vzťahov a súvislostí, ktoré v zjednodušenej forme môže používať aj pri vlastnej odpovedi /heslovitý záznam, možnosť dokresľovania../

30. Preferovať ústny prejav, nenaliehať na pohotovú odpoveď, nápomocný prístup.

31. U žiakov s ťažšou formou dysgrafie tolerovať kopírovanie poznámok spolužiaka, zvukový záznam výkladu a pod. /poznámky písané vlastnou rukou žiaka sa nedajú využiť na domácu prípravu/.

32. Pri písomnom overovaní vedomostí voliť skôr práce menšieho rozsahu, testové formy, stručné odpovede. Časovo limitované práce sú menej vhodné, hodnotiť po verbálnom doskúšaní žiaka.

33. Na 2. stupni  nacvičiť a tolerovať zápis tlačenými písmenami /ťažšia forma dysgrafie/.

34. Vo všetkých predmetoch tolerovať zníženú kvalitu písomného prejavu /do hodnotenia nezahrňovať chyby vznikajúce chybným odpisom, nedostatočnou úpravou..: uprednostniť kvalitu pred kvantitou. V slohových /a podobných/ úlohách hodnotiť originalitu, nápad,...nie úpravu.

35. Tolerovať zníženú kvalitu grafického prejavu /písanie, rysovanie, kresebný prejav, motorické zručnosti na pracovnej výchove../, hodnotiť s toleranciou, oceniť snahu.

36. Rozsah pozornosti postupne zvyšovať zaujatím pre činnosť vhodnou motiváciou a ocenením.

37. Žiaci často aj učivo ovládajú, ale s ťažkosťami si vybavujú správne pojmy, výrazy z dlhodobej pamäte, odpovedajú po latencii. Nedokážu okamžite reagovať na položenú otázku.

38. V cudzom jazyku u žiakov s deficitmi vo vývoji fonematického sluchu tolerovať nedostatočnú diferenciáciu slov /ihm=ihn, older=oldest../, s deficitmi v zrakovom vnímaní nesprávny zápis slov, neschopnosť identifikovať slová v niekoľkoriadkových textoch.

39. Rešpektovať pomalé osvojovanie si slov v cudzom jazyku /kódovanie a dekódovanie nových slov/, čítanie a zápis slov s chybami, slabé porozumenie pokynov, čítaného textu... a iných nedostatkov vyplývajúcich zo žiakových porúch učenia.

40. Výuku smerovať na verbálne osvojovanie si cudzieho jazyka, osvojenie si praktických vetných celkov – dorozumievanie sa v cudzine, /žiak si postupne zhotovuje slovník zaužívaných výrazov a idiomov, pádových väzieb slovies s predložkami, väzieb podstatných mien so slovesami, vetné konštrukcie, zaužívané frázy…./.

41. Nie je vhodné vysvetľovať viac gramatických javov, pravidiel naraz – napr. jedno modálne sloveso, precvičiť a odtrénovať vo väzbách, postupne ďalšie.

42. Farebne zobrazovať kmeň slova, gramatické kategórie, slovné druhy…. Zápis textu do riadkov, alebo prehľadných celkoch s jednoduchou orientáciou na ploche.

43. Využívať magnetofónové nahrávky rovnaké na domácu prípravu aj na vyučovaní.

44. Nepostupovať k vyššej úrovni, pokiaľ nebola zvládnutá predchádzajúca.

45. Nové slová si osvojovať vo väzbách, spájať obrázky so slovami, vyhľadávať slovné spojenia k situačným obrázkom, nové prvky napr. gramatického učiva hneď spájať s komunikáciou.

 

Pre deti s dys bývajú časté aj ťažkosti vo vykonávaní presných úloh, alebo aj v iných aktivitách:

 

• vymenovanie dní v týždni, mesiacov v roku, abecedy...
• určovanie presného času podľa hodín
• postup jednotlivých činností, na seba naväzujúce kroky
• problémy s pravo-ľavou orientáciou
• neplynulé /chybné/ očné pohyby, užšie zorné pole
• oneskorenie vývinu reči, ťažká a namáhavá artikulácia, problémy v obratnosti mikromotoriky hovoridiel
• nemotornosť, ťažkosti s rytmom pri tanci, hre na hudobný nástroj, loptových hrách, častejšie náhodné  úrazy
• nevyspelosť sluchového vnímania – rozlišovanie, analýza, syntéza
• nepresnosť zrakového vnímania, nespoľahlivá a slabá zraková pamäť
• problematická pravoľavá orientácia, orientácia v priestore
• nedostatočný vývoj jazykového citu, časté agramatizmy, s ťažkosťami pracuje so slovnými druhmi, vetnými členmi,...
• ťažkosti s koncentráciou pozornosti, ľahká rozptýliteľnosť
• hyperaktivita /nadmerne aktívne/, prípadne hypoaktivita /nadmerne pasívne/

 

Spracovala  Mgr. Slavíková

Literatúra: Zelinková: Poruchy učenia, Cizí jazyky a SPU, Dyslexia v predškolskom veku

                   Novák Dyskalkúlia, Simon Dyskalkúlia