Poruchy učenia

• • • Špecifické vývinové poruchy učenia
    • Dyslexia
    • Dysgrafia
    • Dysortografia
    • Dyskalkúlia
    • ADD, ADHD
    • Nadaní
    • Pervazívne poruchy

• • • • Dyskalkúlia

      •  

        TYPY A DIAGNOSTIKA DYSKALKÚLIE

         

        Dyskalkúlia - definícia:

         špecifická porucha učenia, pri ktorej má dieťa problém s chápaním základných matematických pojmov

         je porucha matematických schopností, ktorú nemožno vysvetliť mentálnou retardáciou ani nevhodným spôsobom vyučovania

         

        Prejavy (symptómy) dyskalkúlie:

         

        Dyskalkúlia postihuje najmä oblasť matematiky, ale neexistuje jedna celistvá matematická schopnosť. Keď dieťa rieši matematickú úlohu, musí zvládnuť problém verbálny (zadanie úlohy, odpoveď na otázku), priestorový (geometrické úlohy, písanie číslic v správnom poradí, písomné násobenie a delenie), problém s usudzovaním, pamäťou a iné. Symptómy dyskalkúlie sa môžu vyskytovať v rôznych oblastiach.

         

        Sprievodné javy pri dyskalkúlii:

         

        Dieťa s dyskalkúliou nechápe matematické pojmy, predstavy, operácie, pravidlá a formulácie, napriek tomu, že matematike venuje dostatok času. Má nedostatočné matematické myslenie a predstavivosť. Problémy s čítaním ani písaním nemá. Verbálny prejav je na veľmi dobrej úrovni. Problém nastane vtedy, keď sa v texte objaví matematická symbolika. Dieťa môže začať jednotlivé čísla zamieňať, nahrádzať inými písmenami alebo symbolmi alebo ich dokonca vôbec nespoznáva.

        Podobný problém ako s matematikou, má dieťa s dyskalkúliou i v čítaní z nôt. Hudobný zápis je realizovaný v symbolike, ktorá je pre takéto dieťa podobnou záhadou ako matematické pojmy. Preto môže mať dyskalkulik s hudobným vzdelaním problémy.

        Dieťa s dyskalkúliou môže byť vnútorne nevyrovnané. Môže mať problém s predstavami a plánovaním ekonomických súvislostí. Dospelí dyskalkulici majú problém. /Mgr. Jana Praženicová/

        s akýmkoľvek planovaním vlastného rozpočtu, ekonomikou, šetrením, úverom, skrátka všetko, čo sa týka sveta peňazí, je pre nich ťažko pochopiteľné.

        Dyskalkulické dieťa môže mať problémy i s koordináciou pohybu, napriek tomu, že je po fyzickej stránke úplne v poriadku. Má problém udržať rytmus a pamätať si následnosť krokov, napríklad v tanci alebo pri cvičeniach ako je karate. Tiež mu môže robiť ťažkosti pochopiť pravidlá športových hier, ľahko môže byť dezorientované v príliš rýchlej hre ako je futbal alebo volejbal a môže sa stať, že sa v nej takpovediac stratí. Preto sa väčšinou dieťa takýmto hrám vyhýba. To platí i pri strategických hrách. Majú ohraničené schopnosti pri strategickom plánovaní hier (šach a pod).

        Napriek ťažkostiam, ktoré dyskalkulické dieťa má, vie si dobre zapamätať tlačený text, Majú spravidla výborný verbálny prejav, dobre čítajú a píšu. Mávajú poetické schopnosti vyjadrovania. Zaujímajú sa o vedu, pokiaľ táto nevyžaduje matematické chápanie problematiky. môžu vynikať vo výtvarnom umení.

         

        Typy dyskalkúlie:

         

        1. Praktognostická dyskalkúlia

        Narušená je tu matematická manipulácia s konkrétnymi alebo konkretizovanými predmetmi alebo ich symbolmi. Ide o veľmi závažnú, zriedkavo sa vyskytujúcu poruchu matematických shopností, u ktorej nejde tak o narušenú praxiu, ako najmä o to, že dieťa nezískava z matematickej manipulácie to, čo je špecificky matematické. Takéto deti nie sú schopné dospieť k pojmu čísla, ba ani k pojmu množstva.

        2. Verbálna dyskalkúlia

        Poruchy slovného označovania (nómie) matematických vzťahov a pojmov. Týka sa jednak neporozumenia matematických pojmov a jednak ich aktívneho používania, napr. 12 prečítané ako 21, 1008 ako stoosem alebo naopak, nesprávne počítanie čísel na diktát, v najťažších prípadoch dieťa vôbec nevie, že ide o číslovky. Tu patrí aj neschopnosť osvojiť si číselný rad. Ľahšia forma poruchy je, keď dieťa nedokáže vymenovávať za sebou napr. desiatky, hovoriť číslovky "po dvoch" a pod. O tejto poruche hovoríme len vtedy, keď ide o ťažkosti so slovným označovaním čísloviek alebo iných termínov matematického jazyka, bez ohľadu na to, či to dieťa dokáže alebo nedokáže písomne. Mgr. Jana Praženicová

        3. Lexická dyskalkúlia

        V najťažšej forme sa prejavuje neschopnosťou alebo výraznou neistotou v čítaní izolovaných číslic a čísel. Pri ľahkej poruche dieťa nesprávne číta viacmiestne čísla (105 číta ako "jedna, nula, päť" alebo "desať a päť"). Ťažkosti sa ukážu najmä pri čítaní viacmiestnych čísel,ktoré majú viacero núl. Tu patrí aj narušená schopnosť rozlišovať operačné znaky -, +, :, x, pokiaľ nie je percepčného charakteru alebo nejde o symptóm ideognostickej dyskalkúlie. Iné deti nie sú schopné "prečítať" - verbalizovať postup pri čítaní výsledkov, hoci výpočet previedli samostatne a správne.

        4. Grafická dyskalkúlia

        Je analogická lexickej v opačnom smere. Dieťa má ťažkosti s písaním čísel a numerických znakov na diktát, resp. s prepisovaním slovnej formy do numerickej, či zrakovej. Písmo je nápadne veľké, neúhľadné, zápis postupu pri výpočtoch je neprehľadný. Dieťa demonštruje diktované číslo " 242" ako 200 a 42, "111" ako 100 a 11, napíše číslo "2530" ako 253000 - najprv napísalo 3000 a potom pred to 25. ďalej napíše číslo "1250" ako 052001, píšuc ho sprava doľava, najprv 1000 (vynechajúc jednu O) a v tom istom smere dopísalo 250. Tu by mohli patriť ťažkosti s písaním viacmiestnych čísel, v ktorých slovné poradie je iné než zápis čísel, napr. "sedemnásť" môže byť napísané ako 71. V geometrii nedokáže nakresliť ani základné geometrické tvary a ich odkresľovanie zložitejších tvarov. V klinickej praxi sú lexická a grafická dyskalkúlia často nazývané aj matematickou dyslexiou a matematickou dysgrafiou.

        4. Operacionálna dyskalkúlia

        Neadekvátne prevádzanie matematických operácií, predovšetkým písomne. Zdá sa, že je tu narušený najmä školský faktor štruktúry matematických schopností. Deti majú problémy pri počtových operáciách s prechodom cez desiatku. Do tejto kategórie by bolo možné zaradiť prevažnú časť porúch rozlišovania (resp. ignorovania) operačných znakov.

        V aritmetických príkladoch nevedia doplniť chýbajúci operačný znak, ignorujú pozičnú hodnotu čísel (napr. sčítavajú jednotky s desiatkami a pod.). Túto formu poruchy matematických schopností možno usudzovať väčšinou vtedy, ak sme oboznámení s postupom riešenia úlohy, pretože napriek správnemu výsledku, postup je tu úplne neadekvátny. /Mgr. Jana Praženicová/

        5. Ideognostická dyskalkúlia

        Porucha chápania matematických pojmov a vzťahov medzi nimi. Dieťa s poruchou na tejto úrovni je schopné napísať a prečítať číslo, ale nie je schopné pochopiť, že ho možno vyjadriť aj matematickým vzťahom, operáciou. Napr. pri čísle 15 dieťa nechápe, že znamená to isté ako 5+5+5, 20-5, 3.5, 30:2, atď. V mysli nedokáže urobiť ani najjednoduchšiu operáciu, musí sa utiahnuť k písomným výpočtom a pomáhať si pritom nejakým konkrétnym materiálom (najčastejšie používajú prsty). Nie sú schopné prepísať slovný príklad do znakového systému, a tak ho vyriešiť.

         

        Diagnostika dyskalkúlie:

         

        Diagnostiku môžeme považovať za základ výchovno-vzdelávacieho procesu a predovšetkým reedukácie (korekcie). Jej cieľom je zistiť úroveň vedomostí a zručností, charakterizovať poznávacie procesy, sociálne vzťahy, osobnostnú charakteristiku a iné faktory ovplyvňujúce úspešnosť dieťaťa.

        Pokiaľ má dieťa problém s matematikou v prvom ročníku základnej školy ešte nie je dôvod myslieť si, že tieto ťažkosti sú spôsobené poruchou učenia. Podozrenie na dyskalkúliu môže nastať pokiaľ dieťa i postupom do vyššieho ročníka učivo nezvláda a zaostáva za svojimi spolužiakmi. Potom je vhodné navštíviť s dieťaťom pedagogicko –psychologickú alebo špeciálno-pedagogickú poradňu.

         

        Pri podozrení na dyskalkúliu je potrebné si všímať:

         Či má dieťa problémy so zvládnutím učiva v matematike a pohybujú sa jeho výsledky trvalo pod úrovňou daného ročníku.

         Aké sú číselné predstavy dieťaťa a či zvláda spojenie počet prvkov – číslice.

         Ako sa dieťa orientuje v priestore.

         Či je schopné matematickej manipulácie s predmetmi a číslami. /Mgr. Jana Praženicová/

         Či nezamieňa matematické operácie.

         Má predstavu číselného radu, či je schopné ho vymenovať a pokračovať v ňom, orientuje sa na číselnej osi.

         Nepočíta predmety po jednom.

         Či chápe pojem čísla.

         Ako chápe štruktúru čísla a pozíciu čísla v číslici.

         Či je schopné zapamätať si číslice, či nemá problémy pri ich čítaní a písaní podľa diktátu.

         Nezamieňa číslice.

         Nemá problémy s chápaním matematických pojmov (napr. väčší-menší, viac-menej,

        atď.), zvláda triediť prvky podľa tvaru, veľkosti a pod.

         Jak dlho je schopné sa sústrediť vzhľadom k jeho veku.

         Neobjavujú sa nápadnosti v správaní.

         Nevyžaduje často pomoc zo strany učiteľa.

        Čím závažnejšie sú problémy v týchto zručnostiach, tým je väčšia pravdepodobnosť, že sa jedná o poruchu učenia, ktorá si vyžaduje špeciálne vyšetrenie a nápravné postupy. Treba vylúčiť zníženú úroveň rozumových schopností ako príčinu ťažkostí. Tá je zisťovaná štandardizovanými psychologickými testami. Súčasťou komplexnej diagnostiky je rozbor anamnézy. Zisťuje sa, či sa v rodine objavili už podobné ťažkosti, ďalej údaje o priebehu tehotenstva a pôrodu, údaje o vývoji reči, motoriky, ochoreniach, ktoré dieťa prekonalo atď. /Mgr. Jana Praženicová/

        Psychologické vyšetrenie sa zameriava na postihnutie psychických procesov a stavov, úroveň pozornosti, pamäti, myslenia a na oblasť vlastností, osobnostných čŕt, úroveň a rozbor všeobecných rozumových predpokladov dieťaťa. Ak sa týmto všeobecným vyšetrením neobjasnia ťažkosti v matematike, je potrebné pátrať po hlbšom pozadí neprospechu a aplikovať špecifické skúšky a testy, ktorými je možné posúdiť matematické schopnosti. Diagnostika má význam pre vypracovanie cieleného, individuálneho programu ako pomôcť dieťaťu, pre voľbu zodpovedajúcich metód a cvičení na reedukáciu a kompenzáciu ťažkostí v matematike.

         

        Matematické schopnosti sú tvorené jednotlivými zložkami ako uvádza Novák, ktorá zasahuje oblasti:

        1) zrakového a sluchového vnímania

        2) priestorovej orientácie

        3) pamäťovej

        4) verbálnej (slovné označovanie)

        5) lexickej (čitateľskej)

        6) grafickej (písomnej)

        7) operacionálnej, resp. numerickej

        8) usudzovania

         

        Použitá literatúra:

        1. POKORNÁ, V. 1997. Teorie, diagnostika a náprava specifických poruch učení a chování. Praha: Portál, 1997. 336 s. ISBN 80-7178-510-9

        2. POKORNÁ, V. 2002. Cvičení pro děti se specifickými poruchami učení. Praha: Portál, 2002. 153 s. ISBN 978-80-7367-350-5

        3. NOVÁK, J. 2004. Dyskalkulie – specifické poruchy počítaní. Havlíčkuv Brod: Tobiáš, 2004. 125 s. ISBN 80-7311-029-6

        4. KOŠČ, L. 1974: Psychológia matematických schopností. 1. vyd. Bratislava: SPN, 1974. 276 s.

        Mgr. Jana Praženicová

         

        5. NOVÁK, J., KUMOROVITZOVÁ, M.: Nauč mě počítat, metodika korekce vývojových dyskalkulií, Litomyšl: Augusta, 1994

         

        http: //www.volny.cz/dyskalkulie/index1.htm