...a z Jana sa stal statočný človek. Práve takouto vetou sa končí posledná kapitola knihy Jano od Fraňa Kráľa, ktorú si iste zo svojich školských čias pamätajú ešte naši rodičia. Ba z reálneho života si možno podobné udalosti na vlastnej koži okúsili aj niektorí prarodičia. V mesiaci marec sa do medzivojnového obdobia spolu s hlavným hrdinom Janom preniesli aj tretiaci z triedy pre intelektovo-nadaných žiakov.
Cieľom nebolo iba zdokonaliť čitateľskú zručnosť, ale aj okúsiť chudobu, ťažkú prácu či boj s nespravodlivosťou. Počas dvoch týždňov spoznávali žiaci neľahký život osemročného dedinského chlapca, no na druhej strane načerpali z jeho odvahy i obety. Spoločne sa tak priblížili k relatívne smutnému koncu knihy, na ktorej však svitla nádej lepšiemu životu v samotnom literárnom diele, ale i v myšlienkach žiakov. Pýtate sa ako? Žiaci 3.D dostali po dočítaní knihy úlohu vymyslieť poslednú kapitolu a osud Jana a jeho rodiny zmeniť podľa vlastných predstáv. Nuž, ak sa aj vy ťažko vyrovnávate s faktom, že toto dielo nepatrí medzi rozprávky s tradične šťastným koncom, čerpať môžete z myšlienkových zvratov našich mladých literátov. Tí napríklad prinavrátili Janovho otca, ktorý chorý skonal v ďalekej Amerike. List rodine bol omylom, keďže došlo k strate a výmene dokladov. Otec sa tak zdravý vracia postarať sa aj so zárobkom o rodinu. Mnohí zo žiakov dopriali Janovi čestný život na salaši spolu s dobrou manželkou i kamarátom Jožom. Jeho dobré srdce zhmotnili do povolania lekára, ale i vytúženého zbojníka. V posledných kapitolách žiakov nachádzame aj ospravedlnenie a nápravu panského chlapca Igora. Prianie šťastného života badať aj v návrate na Štrbské pleso, kde žiaci nezabúdajú ani na Janových súrodencov a chorú mamku.
Hoci sú posledné kapitoly písané myšlienkami deväťročných detí, cítiť z nich súcit i empatiu. Vidieť, že dej knihy prenikol do ich srdiečok a možno i poodhalil, čo by si, ukrytí v roli Jana, želali aj oni sami.
PaedDr. Andrea Tribusová, PhD.
