Opäť nadišiel Vianočný čas, na ktorý sme už všetci netrpezlivo čakali. Čas, keď sme si bližší ako inokedy a snažíme sa zabudnúť na problémy a staré spory. Úsmev na tvári nám vyčarí i najmenšia maličkosť a máme obrovskú chuť robiť radosť ostatným. Kúzlo Vianoc predsa spája ľudí v úprimnom ľudskom porozumení. V tento čas si viac ako inokedy uvedomíme, že napriek dospelosti v každom z nás drieme kúsok malého dieťaťa, ktoré netrpezlivo čaká na nádherne pripravený štedrovečerný stôl, voňavú kapustnicu, žiarivý stromček a darčeky, ktoré nás pod ním čakajú. Dnes už možno vyberať z rôznych darov, no nemenným zostáva, že tým najvzácnejším darom je čas, ktorý venujeme svojim blízkym i ľuďom naokolo. Žiaci z 2.A, 2.B a 4.D, pod vedením svojich triednych učiteliek , sa preto vybrali potešiť vinšami i koledami seniorov z Centra sociálnych služieb na Wolkerovej ulici. Tak, ako kedysi pastieri niesli Ježiškovi dary, tak i oni priniesli našim starkým ten najvzácnejší dar a tým bola radosť, úsmev, vzájomná blízkosť, pozornosť a láska medzi ľuďmi. Pásmo v šarištine možno privodilo seniorom aj ich spomienky na detstvo, dávnejšie i nie tak dávno prežité časy. Veríme, že vianočné vinše a tóny potešili i priniesli v tomto skromnom balíčku aspoň kúsok z čara tých najkrajších sviatkov roka.
A preto:
„I mi Vam vinčujeme na toto Krista Pana narodzene, žeby sce ho mohli prežic, druheho še dožic, hojnejši, radostnejši, požehnanejši. A co sebe od mileho Pana Boha želace, to i mi Vam vinčujeme ze svojeho ščireho šerca. Ščešlive šviatky!“
Mgr. Zuzana Hanobiková