V poslednom období konštatujeme viac než inokedy, že príroda nám ukazuje v mnohých podobách jej výstražný prst. V teoretickej rovine vieme dokonalo vymenovať dôvody jej konania, no v praxi sa len ťažko vzdávame komfortu, ktorý by si spoločnosť, žijúca trvalo udržateľne, musela odoprieť. Všetci snívame o lepšej budúcnosti ďalších generácií bez znečisťovania, globálneho otepľovania či straty biodiverzity, no stupeň životnej úrovne nám akosi nedovoľuje urobiť pomyselný krok vzad. Začali sme teda tam, kde je ešte stále šanca na zmenu – u našich detí, konkrétne u žiakov 2.A, a to čiastkovými úlohami celoročného ekologického projektu Zatoč s odpadom, spod autorského pera Slovenskej agentúry životného prostredia. Vyvrcholením našej aktivity bol individuálny výber témy, ktorú žiaci na vyučovaní spracovali do formy projektu a odprezentovali prostredníctvom záverečnej prezentácie v Poľsko-slovenskom dome. Výber témy súvisel s oblasťou, ku ktorej majú deti najbližšie a denne jej aktivity aj praktizujú. Top tému zastrešovali projekty s názvom Pripime si s planétou. Žiaci predstavili konkrétne tipy ako zabrániť plytvaniu v dome i v záhrade. Z vlastnej skúsenosti odporúčajú opravu kvapkajúcich kohútikov, nainštalovanie perlátorov či pákových batérií. V kúpeľni radia uprednostniť sprchu pred kúpeľom a zastavenie vody pri umývaní zubov. V záhrade by nemal chýbať sud na odchytávanie dažďovej vody. V prípade záhrady je skvelým riešením aj kompostér. Vďaka nemu vraciame zemi živiny, ktoré z nej čerpáme. Dôležité je však vedieť, čo do kompostu patrí a naopak, že napríklad zvyšky mäsa, ryby, kosti či chemicky ošetrené zvyšky tam rozhodne nepatria. Nezabúdame na hlavné zásady kompostovania, ako napríklad nakrájanie na čo najmenšie časti či prevzdušnenie a správna vlhkosť. Kuchynský odpad však môžeme premeniť na výdatné hnojivo aj doma, a to vďaka vermikompostovaniu. Pýtate sa, v čom je rozdiel? Hlavne v tom, že rozklad organického odpadu nastáva za pomoci dážďoviek. A v domácom prostredí sa určite stretnete aj s mnohými druhmi elektroodpadu. Tie nikdy nevyhadzujte do zmesového odpadu, ale využite služby zberného dvora, pretože elektroodpad je neraz zmesou rôznych materiálov vrátane nebezpečných chemikálií či ťažkých kovov. Na našu pohodlnosť najviac doplácajú moria a oceány, kde sa nachádza až stopäťdesiat miliónov ton plastov. Zamyslime sa preto nad každou plastovou taškou, fľašou, akýmkoľvek plastovým výrobkom a jeho možnou alternatívou! Výnimkou nie sú ani mikroplasty, ktoré nie sú len rizikom pre mnohé živočíchy, ale v konečnom dôsledku aj pre nás. Vytvárame ich my všetci a jediným riešením je eliminácia plastov. Ak však už odpad tvoríme, dbajme na jeho správnu separáciu. Dobrou správou je, že okrem základných farebných košov pribudli aj hnedé koše na kuchynský bioodpad, kde patrí takmer všetok kuchynský odpad, okrem mäsitých častí, zvyškov jedla a šupiek z citrusov. Priemerná rodina takto ročne ušetrí takmer pol tony odpadu, ktorý by inak skončil v komunálnom odpade. Ušetriť peniažky i planétu sa dá rovnako zodpovednou kúpou oblečenia. Tu uprednostníme kvalitné kombinovateľné kúsky pred tzv. fast fashion podporujúcou narýchlo vyrobený nekvalitný tovar. Nezabúdame ani na výmenu oblečenia, podarovanie či ich úpravu ako druhej šance pred vyhodením. A ani na to, že našu Zem môžeme odbremeniť kedykoľvek. Stačí pribaliť vrecúško na odpad a vyzbierať ho formou rôznych celoslovenských výziev alebo tou vlastnou vnútornou. Pretože práve tá vnútorná motivácia ochrany našej Zeme by nám mala byť vlastnou každý deň, v každý čas, kedy čerpáme všetky jej dary, žijeme vďaka nej svoje sny a napĺňame ňou všetky svoje predstavy. Pretože len to, čo urobíme dnes, nám umožní zmeniť našu budúcnosť.
PaedDr. Andrea Tribusová, PhD.