Výletu do Francúzska sme sa nevedeli dočkať. Skoro ráno sme sa všetci stretli pred školou. Naložili sme kufre a už nás čakala 24-hodinová cesta do Paríža. Len čo sme v Paríži vystúpili z autobusu, ponáhľali sme sa k Eiffelovej veži. Aj keď trochu pršalo, neodradilo nás to a vyšli sme peši na druhé poschodie. Výhľady z Eiffelovky sme po dvoch hodinách vymenili za výhľady z lode, ktorá sa s nami plavila po rieke Seina. Po nezabudnuteľnej plavbe sme sa vybrali cez Tuilerijské záhrady k múzeu Louvre. Videli sme miesto v Tuilerijských záhradách, kde len pred dvoma mesiacmi horel olympijský oheň. Dostali sme krátke voľno, aby sme si poobzerali okolie a urobili fotky na pamiatku. Prešli sme okolo Radnice Paríža, z diaľky sme obdivovali Chrám Matky Božej zvaný Notre Dame a veľmi nás zaujala aj moderná budova, z ktorej všetky rúry na plyn, vodu, vzduchotechniku trčali vonku a boli farebné. Budova sa volá Centre Pompidou. Po tomto zážitku sme sa autobusom pomaly presunuli do Latinskej štvrti, kde sme zazreli Panteon a budovu univerzity Sorbona. Oproti nim sa rozprestierali obrovské Luxemburské záhrady. Po namáhavom dni, počas ktorého sme prešli takmer 14 kilometrov, sme sa presunuli do mesta Evreaux, kde sme mali večeru a ubytovanie v hoteli.
Pondelkové ráno sme začali úžasnými raňajkami v hoteli. Po raňajkách sme vyrazili autobusom do Normandie. V hlavnom meste Normandie Rouen sme sa zastavili pri monumente, ktorý je postavený na pamiatku Johanky z Arcu. Videli sme aj miesto, kde bola upálená. Ďalej sme pokračovali ku katedrále, ktorá však bola zatvorená, tak sme ju obdivovali len zvonku. Potúlali sme sa mestom, videli hodiny, ktoré ukazujú nielen hodiny a minúty, ale aj fázu mesiaca a dni. Nasledoval presun do mesta Etretat na kriedové pobrežie. Kriedové pobrežie je známe prírodným úkazom, ktorý nazvali slon a ihla. Mnohí prvýkrát v živote videli oceán, jeho farbu a mierumilovnú tvár. Nasledoval odchod do mesta Caen, kde sme mali večeru a boli ubytovaní.
Ďalší deň bol tiež veľmi zaujímavý. Hneď skoro ráno sme mali možnosť vidieť oceán pri východe slnka. Bol to neopísateľný zážitok. Potom sme navštívili cintorín amerických vojakov, ktorí zahynuli počas druhej svetovej vojny. Američania sa o tento cintorín pekne starajú, všetko je upravené, biele krížiky vynikajú na pekne upravenom zelenom trávniku. V múzeu sme obdivovali artefakty spojené s druhou svetovou vojnou a vylodením amerických vojakov v Normandii. Mnohé sochy vojakov a fotografie vojny nás preniesli do týchto strašných časov. Vrcholom dňa bola návšteva krásneho zámku Mont Saint Michel. Je to jedna z najznámejších a najnavštevovanejších pamiatok Francúzska. Prehliadli sme si ho zvonku aj zvnútra. Po prehliadke zámku sa nám prihodilo niečo nečakané. Náš sprievodca, pán Chrzan povedal, že také niečo ešte nezažil. Zastihol nás silný vietor, ktorý nás skoro odfúkol. Nohavice aj topánky sme mali úplne premočené, dáždniky sa lámali pod silou vetra. Keďže premočení sme boli všetci, zúfalstvo z toho, že sme celí mokrí sme vymenili za úsmev a nakoniec sme sa na tom zasmiali. Toto bola zaujímavá bodka za výletom v Normandii.
Posledný deň začal silným dažďom v Paríži. Potom sme sa dozvedeli, že to bol storočný dážď. Mnohé ulice boli zaplavené a budovy boli premočené. Bol to taký silný dážď, že sme nevideli ani Víťazný oblúk pred nami. Dve hodiny sme strávili v nákupnom centre, najedli sme sa a prezreli si obchody. Následne sme dostali inštrukcie, ako sa správať v metre a na akých zástavkách metra vystupujeme. Mysleli sme si, že počas presunu metrom prestane pršať, no mýlili sme sa. Pršalo ešte viac. V tomto daždi sme sa vybrali pozrieť Baziliku Sacre Coeur. Napriek dažďu sme vyšľapali na kopec a z výšky videli celý Paríž, aj keď viditeľnosť bola dosť slabá. No oplatilo sa. Bazilika bola prekrásna. Videli sme ju aj zvnútra, urobili sme si fotky, kúpili suveníry. Po prehliadke sme sa pomaly začali pripravovať na cestu autobusom domov. Kúpili sme si nejaké potraviny a išli na večeru. Odchod z Paríža tiež sprevádzal silný dážď. Plní zážitkov a príjemných spomienok sme sa tešili na návrat domov. Cesta autobusom nám ubehla rýchlo, pretože sme ju strávili v príjemnej atmosfére a zábave.
Za tento úžasný výlet chceme poďakovať učiteľom, ktorí mali s nami trpezlivosť a pánovi Chrzanovi, ktorý nás sprevádzal a veľa sme sa od neho dozvedeli. Tiež ďakujeme aj rodičom, ktorí nám tento výlet umožnili absolvovať. Budeme na to dlho spomínať.
Emma Vatehová, VIII.D