„Čo nepočuješ? Čo si hluchý?“ Týmito otázkami sme začali aktivitu v našom oddelení. Deti veľmi trefne odpovedali, že najčastejšie ju počujú od svojich rodičov a hlavne pri plnení svojich povinností. Zamysleli ste sa však niekedy nad tým, že chvalabohu počujeme a že pre niekoho, kto má problém dobre počuť to môže byť až priam urážajúce?
Zahrali sme sa teda hru vo dvojici: jeden si nasadil protihlukové slúchadlá a ten druhý šepkal nejaké slovo. Zasmiali sme aj pobavili. No smiech nás prešiel, keď sme sa rozprávali o čo všetko by sme prišli, ak by sme nepočuli zvuky tohto sveta, napr. milé slová od mamky, štekajúceho psíka, hlas svojho kamaráta alebo obľúbenú pesničku. Rozprávali sme sa o ľuďoch, ktorí sú skutoční superhrdinovia v dnešnom svete. Viete prečo? Lebo dokážu rozprávať rukami a vedia čo rozprávame, aj keď nás nepočujú! Ako inak by sme to nazvali, ak nie superschopnosť? S deťmi sme sa rozprávali o odzeraní z pier a posunkovej reči, kde všade sa dá naučiť a nemusia ju ovládať len tí, ktorí nepočujú. Deti skúšali zaznakovať dané slovo a niekedy sa aj naozaj trafili bez toho, aby to predtým videli. Pustili sme si zopár inštruktážnych videí a skúšali sa niektoré posunky naučiť. Zamysleli sme sa nad otázkami, či dokážu takíto ľudia študovať, dokážu sa zamestnať, mať rodinu a vedia vôbec rozprávať? Na tieto otázky nám dala odpoveď Katka, ktorá sa narodila ako počujúce dieťa nepočujúcim rodičom. Prezradila nám ako vyrastala, čomu všetkému museli ako rodina čeliť a aj napriek tomu, že počula, zažila výsmech kvôli svojim rodičom. Niektoré veci sa nám nepočúvali ľahko.. No treba o nich hovoriť a búrať predsudky a mýty o tom, že ak je niekto iný, nemusí byť hneď zlým človekom. S deťmi sme sa zhodli, že ak je niekto takto výnimočný, nemá sa on meniť kvôli nám, ale my sa musíme zmeniť kvôli nemu. Preto je dôležité rozvíjať empatiu, toleranciu a emocionálnu inteligenciu u detí už v predškolskom a mladšom školskom veku, okrem iného aj ako prevenciu pred šikanovaním.
Deti táto aktivita zaujala, čomu sa veľmi teším. Rozbúchala naše srdcia a verím, že zanechala výraznú a dôležitú stopu. Nechceme byť ľahostajní k ľuďom z nášho okolia, keď potrebujú pomoc, preto sa na vás obraciame s prosbou. V našom blízkom okolí máme kolegyňu, ktorej vnúčik okrem iného je aj nepočujúci. Je ešte maličký a jeho rodina ho nadovšetko miluje. Robia všetko preto, aby mu pomohli. Pred nimi je však ešte dlhá cesta. Potrebuje rôzne rehabilitácie, cvičenia, vyšetrenia a pod., ktoré sú (ako to už býva) finančne náročné. Preto vás prosíme o darovanie 2% dane pre Peťka Kostára. Ozvite sa prosím mamičke na email pre podrobnejšie info - k.kostarova@centrum.sk. Ak prispeje čo i len jeden z vás, malo to zmysel.
ĎAKUJEME!
„Láskavosť je jazyk, ktorým nemí dokážu rozprávať a hluchí počujú a rozumejú.“ — Christian Nestell Bovee
Mgr. Jozefína Džundová